<< Viete že...

Problémy D.H.Lawrenca s anglickou cenzúrou sa začínajú ešte v roku 1915, keď mu vychádza v Londýne román „Dúha“. Neskôr štátne orgány zhabali rukopis autorovej zbierky veršov zasielaný vydavateľstvu ako aj autorom písaný úvod k výstave jeho maliarskej tvorby vo Waren Galleries v Londýne. Niet sa preto čo diviť, že nový román s názvom „Milenec paní Chatterleyovej sa v roku 1928 rozhodne vydať D.H.Lawrence vo Florencii, kde a momentálne i zdržuje.
Hoci všetky výtlačky, ktoré sa dostali akýmikoľvek cestami do Anglicka boli vzápätí zhabané a zničené, autor i jeho zahraničný vydavateľ uniká trestu. V Anglicku nemá nikto odvahu dielo v úplnej, tzv.florentskej podobe, vydať. Florentské vydanie je po smrti autora preložené do japonštiny a vzápätí je súdom v Nagoye jako pornografické zakázané /1951/. Opačne rozhoduje americký sudca Frederick van Pel Bryan v roku 1959, keď považuje dielo ako celok za umelecky mimoriadne hodnotné a nepresahujúce nedovolené hranice. „Milenec paní Chatterleyovej“ vzápätí legálne vychádza v USA.
V Anglicku nadobúda v roku 1959 účinnosť nový zákon o pornografii, ktorý dovoľuje dokázať, že so zreteľom  na celkovú vedeckú, umeleckú alebo výchovnú hodnotu diela možno širiť i dielo, ktorého niektoré časti by inak bolo možné považovať za pornografické. V tejto situácii sa známe londýnske vydavateľstvo „Penguin“ rozhodne vydať po prvý raz neskrátený /florentský/ text „Milenca pani Chatterleyovej“ /medzičasom sa tajne rozšrovali iba úplné v zahraničí vydané texty/ . Očakávaný súdny proces plánuje využiť vydavateľstvo ako vítanú reklamu tohoto rozhodnutia. Vydavateľstvo nadobúda autorské práva, je vytlačený dvestotisícový náklad románu, ktorý je však predbežne umiestnený v sklade „Penguin“ a nie je distribuovaný do kníhkupectiev. Iba jediný výtlačok je prostredníctvom polície doručený zmierovaciemu sudcovi R.M.Blundellovi. Ten neváha a postúpi vec porotnému súdu. V roku 1960 sa začína v súdnej budove Old Bailey za mimoriadneho záujmu novinárov i verejnosti konanie, v ktorom sa bude vydavateľstvo brániť obvineniu zo šírenia pornografie.
Na oboch stranách sedí šesť advokátov, predsedá Justice Byrne. Na čele žalobcov vystupuje vynikajúci Merryn Griffith-Jones, obhajobu vedie známy advokát Gerald Gardiner, radca kráľovnej. Porota je hneď v úvode obžalobou upozornená, aby „si pri čítaní románu kládla otázku, aká je tendencia diela, či nepohoršuje čitateľa a či je vo verejnom záujme tolerovať takéto dielo ako literárny prínos“. Obhajoba žiada, aby bol porotcom najprv poskytnutý čas na prečítanie románu a zo skladu „Penguins“ je poskytnutý potrebný počet výtlačkov. Proces pokračuje až po uplynutia jedného týždňa určeného porotcom na prećítanie románu.
Obhajoba advokáta Gardinera sa niesla v dvoch smeroch. Jednak bolo zdôrazňované, že autor sice použil ostré a miestami vulgárne slová, popisuje drasticky milostné scény, avšak jeho zámerom nebolo vzbudiť u čitateľa sexuálne vzrušenie a jednak, že literárna hodnota diela je tak významná a vysoká, že úplne vyvažuje prípadné nedostatky mravnej povahy. Bolo predvolaných tridsaťpäťsvedkov obhajoby, ktorý odborne posudzovali obsah románu, medzi nimi biskup anglikánskej církvi, básnici, kritici, profesori i poslanci. Všetci zhodne potvrdili, že v knihe nenašli nič neslušné. Niektorí duchovní sa dokonca vyjadrili, že knihu by mali čítať všetci kňazi, vedúca knižnice jednej školy zas potvrdila, že výrazy v knihe používané poznajú už desaťročné žiačky, ktoré navštevujú jej školskú knižnicu.
Dňa 2.11.1960 po trojhodinovej porade porota oslobodila vydavateľa spod obžaloby zo šírenia pornografie. Prítomná verejnosť prijala rozhodnutie s potleskom. Vzápätí sa objavila všade reklama, podľa ktorej je „Milenec paní Chatterleyovej oslobodený! Teraz si už aj Vy môžete knihu v pokoji prečítať!“ a spustil sa predaj knihy zo skladov Penguin. Následne bolo pripravené do tlače vydanie časti súdneho spisu o procese a ďaľšie vydanie románu. Efekt procesu bol vopred skvelo vypočítaný, riziko sa vydavateľovi vyplatilo a při predaji výtlačkov sa mu mnohonásobne vrátili jeho výdavky na advokátov a vedenie súdneho konania. Anglicko si tak skutočne v pokoji mohlo po viac než tridsiatich rokoch prečítať úplný text známeho románu D.H.Lawrencea „Milenec paní Chatterleyovej“.
/Zdroj: Malá encyklopédia spisovateľov světa, Obzor, Bratislava, 1978, str.321, SAWICKI, J./LEX/: Lidé a paragrafy. Orbis, Pra
ha, 1963, str.94 a nasl./