- Slávny ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj /9.9.1828 – 20.11.1910/ mimoriadne živo opisuje fungovanie advokátkej kancelárie druhej polovice 19. storočia v Petrohrade v románe Anna Karenina, v situácii keď manžel hlavnej hrdinky, vysokopostavený úradník Alexej Alexandrovič Karenin, prichádza k advokátovi pre radu ohľadne rozvodu, ku ktorému nakoniec sám nepristúpi?
„Čakáreň slávneho petrohradského advokáta bola plná ľudí, keď ta Alexej Alexandrovič vstúpil. Tri panie – stará, mladá a kupcovka, traja páni – jeden Nemec, bankár s prsteňom na prste, druhý kupec s bradou a tretí srditý úradník, vo vicmundúre, s krížom na krku, už zrejme dlho čakali. Dvaja koncipienti písali pri stoloch, perá škrípali. Písacie potreby – Alexejov Alexandrovičov koníček – boli neobyčajne pekné. Alexej Alexandrovič to nemohol neoceniť. Jeden z koncipientov oslovil Alexeja Axandroviča len tak z miesta, s prižmúrenými očami: Čo si želáte? – Rád by som hovoril s advokátom. – Pán advokát nie je voľný, - stroho odpovedal koncipient, ukázal rúčkou pera na klientov a písal ďalej. – A nenašiel by si chvíľu času? – povedal Alexej Alexandrovič, - Nie, stále má čo robiť. Nech sa páči počkať. – Teda budete taký láskavý a odovzdáte mu moju navštívenku, - dôstojne povedal Alexej Alexandrovič, keď videl, že inkognito nezachová. Koncipient navštívenku vzal – jej obsah sa mu očividne nepozdával – a zmizol za dvermi. … - Hneď skončia, - povedal koncipient. A naozaj o dve minúty sa vo dverách zjavila dlhá postava starého právnika, ktorý konzultoval s advokátom, aj advokát sám. Advokát bol drobnej postavy, zavalitý, holohlavý, mal čiernu bradu s nádychom do ryšava, dlhé plavé mihalnice a vypuklé čelo. Vyfintený bol ako ženích, od nákrčníka a dvojitej retiazky po lakové topánky. Tvár mal inteligentnú, sedliacku, no úbor švihácky a nevkusný.- Nech sa páči – oslovil Alexeja Alexandroviča. Zamračene prepustil popri sebe Karenina a zatvoril dvere. –Posaďte sa prosím! – ukázal na kreslo pri písacom stole obloženom listinami, a sám si sadol na čelné miesto, pošúchal si malé ruky s krátkymi prstami, obrastenými belavými chĺpkami a sklonil hlavu nabok. No len čo v tejto póze znehybnel, preletela nad stolom moľa. Advokát, s rýchlosťou uňho nepredpokladateľnou, roztiahol ruky, moľu chytil a zas zaujal predošlú pózu. – Prv než začnem o svojej záležitosti, - povedal Alexej Alexandrovič, ktorý začudovanými očami sledoval advokátov výpad, - pokladám za nutné poznamenať, že vec, o ktorej budem hovoriť, musí ostať medzi nami. Ledva badateľný úsmev zvlnil advokátove ryšavkasté previsnuté fúzy. – Nebol by som advokátom, keby som nevedel zachovať tajomstvo mne zverené. Ak si želáte potvrdenie … Alexej Alexandrovič mu pozrel do tváre a zistil, že sivé bystré oči sa smejú akoby už dávni vedeli všetko vopred vedeli. – Mám to nešťastie – začal Alexej Alexandrovič, -že ma žena podvádza a želám si podľa zákona preuršiť s ňou styky, tj. dať sa rozviesť, ale tak, aby syn nezostal matke. Advokátove sivé oči krotili svoj smiech, ale až sa tak chveli od neudržateľnej radosti a Alexej Alexandrovič videl, že tu nejde len o radosť človeka, ktorý dostal výhodnú objednávku - bol to triumf aj nadšenie, bol tu jas podobný zlovestnému jasu, ktorý vídal v ženiných očiach … Advokát sklopil oči na Kareninove nohy, vycítil, že spôsob, akým prejavuje svoju neudržateľnú radosť, mohol by klienta uraziť. – Hoci sú mi naše právne normy v tej oblasti zhruba známe, - pokračoval Alexander Alexandrovič, - želal by som si tak všeobecne oboznámiť sa s formami, ako v praxi podobné veci prebiehajú. – Želáte si, - ešte vždy so sklopenými očami odpovedal advokát, nie bez pôžitku preberajúc klientov tón, - aby som vám vyložil spôsoby, akými je možné vaše želanie dosiahnúť. Po súhlasnom úklone klientovej hlavy pokračoval a len občas letmo pozrel na jeho tvár pokrytú červenými fľakmi. – Rozvod, podľa našich zákonov, - začal s ľahkým nádychom kritiky voči našim zákonom, - je uskutočniteľný ako vám je známe, v týchto prípadoch … Nevyrušovať! – obrátil sa ku koncipientovi, čo nakukol do dverí, no predsa len vstal, povedal mu niekoľko slov a zasa si sadol. – V týchto prípadoch: telesné nedostatky manželov, pätnásťročná nezvestnosť… To je pohľad teoretický, ale predpokladám, že ste mi preukázali ćesť za to, aby ste zistili ako je to v praxi. A preto, vychádzajúc z antecedensu, chcem vám povedať, že vo všekých prípadoch sa dospeje k tomuto . telesné nedostatky, ako predpokladám, neprichádzajú do úvahy? A nezvestnosť? Alexej Alexandrovič kývol na znamenie súhlasu hlavou. Dospeje sa k tomuto: cudzoložstvo jedného z manželov a usvedčenie previnivšej sa strany po vzájomnej dohode a ak by k takejto dohode nedošlo, usvedčenie z donútenia. Musím podotknúť, že s takýmo prípadom sa v praxi stretávam zriedka,- povedal advokát a letmo pozrel na Alexeja Alexandrovića a stíchol ako predavač pištolí, ktorý opíše prednosti jednej i druhej zbrane a čaká ako sa kupujúci rozhodne. … Alexej Alexandrovič pochopil. – Tu je možný iba jeden spôsob: usvedčenie z donútenia, podložené listinami, ktorá mám. Pri spomenutí listín, advokát stisol pery a vydal tženký súcitný i pohrdlivý zvuk. – Ráčite vedieť … listy, nepochybne, ćiastočne čosi dokazujjú ale dôkazy sa musia získať priamou cestou, čiže za pomoci svedkov. Slovom, ak ma poctíte svojou dôverou, zverte voľbu opatrení, ktoré treba vykonať, na mňa. – Ak je tak … začal Alexej Alexandrovič zrazu celý zblednutý, no advokát medzitým vstal a pobral sa ku dverám – jeho koncipient bol zasa tu. –Povedzte jej, že tu nevedieme lacný tovar! Povedal a vrátil sa k Alexejovi Alexandrovičovi. – Svoje rozhodnutie vám oznámim písomne, - povedal Alxej Alexandrovič vstávajúc a chytil sa stola. – Z vašich slov teda vyplýva, že rozvod je uskutočniteľný. Prosím, aby ste mi svoje pdomienky taktiež oznámili. – Kedy môžem rátať s vašou správou? -. spýtal sa advokát a ako sa poberalk dverám, oči aj lakové topánky sa mu zaliotali. – O týždeň. A buďte taký láskavý a oznáte mi, či tú vec beriete na seba a za akých podmienok. – V poriadku. Prosím. Advokát sa úctivo uklonil, otvoril klientovi dvere a keď osamel, oddal sa radostným pocitom. Zrazu sa tak rozveselil, že proti svojim zásadám ustúpil nátlaku jdnajúcej sa pani a pevne sa rozhodl, že, že na rok si musí dať nábytok potiahnú%ť aksamietom, ak ako má kolega Sigonin.“
Ako je známe, Alexej Alexandrovič Karenin sa napokon s Annou nerozviedol a nikdy ani len nepodal prísluśný návrh a to ani sám a ani prostrdníctvom slávneho petrohradského advokáta.
/TOLSTOJ, L.N.: Anna Kareninová. 1.zv. Tatran, 1972, str.404-408/
JUDr. Peter Kerecman, PhD.
advokát
Košice
|
