Narodil sa ako 5. dieťa rodičom Jánovi Mičurovi a manželke Dorote rodenej Kúdelčikovej v roku 1852.
Maturoval v Ostrihome, právo študoval na Právnickej akadémii v Bratislave. Ako pravotár (traz právnik – advokát) bol známy v širšom okolí. Bol strýkom JUDr. Martina Mičuru a pravotárom v Bytči. Zomrel v roku 1919 v Tešíne, pochovaný je spolu s manželkou  na cintoríme pri kostole v Dlhom Pol . Manželka Sidónie rodom Rovnianeková po smrti manžela žila v Dlhom Poliu sestry Štefana Ondrejkoviča – Anny. Zomrela v roku 1939. Ich manželstvo bolo bzdetné.

Manželka  Sidónia  bola  sestrernicu  Petra Víťazoslava Rovnianeka rodom z Dolného Hričova (1867 – 1933).Rovnianek bol  kňazom, podnikateľom, finančníkom, vydávateľom,  národovcom , spoluzakladateľoma a  prvým predsedom Matice slovenskej v USA, bola činná aj v spolku Živana a Sokol. Po vysťahovaní sa do USA ako prenasledovaný panskav v Rakúsko Uhorsku  význame podporoval povedomie Slovákov v USA.  Toto povedomie národovca sa preniesko aj na sestenicu  Sidóniu a spojilo sa s národnostním cítnim manžela  Juraja Mičuru. Jeho manželka napr. v roku 1930 bola v Bytči predsedkyńou Katolickej jednoty. V rokoch pred 1. Svetovou vojnou sa v hostínci Imricha Mičuru /pri kostole/ stretávali národovci ako advokát Juraj Mičura, jeho synovec  Martin Mičura , Janko Jesenský /spsovateľ/,  Dr. Hálek /lekár narodený v Prahe, pôsobil na Kysuciach, v  Žiline, založil Detskú nemocnicu v Bytčici, Fridrichovský /svokor Dr. M. Mičuru/, Čajda - národný buditeľ z Dlhého Poľa a možno aj iný.

Juraj Mičura  zachoval si slovenské povedomie a ním povubudzoval aj iných. Býval v dome na námesti v Bytči, bol spoluorganizátorom národného a kultúrneho života v meste. Bol činný v hasičskom zbore (predesda spolku v rokoch 1895 – 1907), v jeho dome sa organizovali divadelné predstavenia. Vo svojej advokátskej kancelárii  poskytol budúcim advokátom prax ako synovcivi Martnovi Mičurovi, ďalej  Jankovi Jesenskému, Pivkovi, Hranecovi a iným. Krátka charakteristika týchto jeho priateľov je nasledovaná:
Janko Jesenský:
Právnik spisovateľ, krajinský viceprezident, župan v Rimavskej Sobote, advokát v Banovciach n/Bebravou. Právo študoval v Kľuži, advokátske skúšky absolvoval v Budapešti. Zakladal miestne národne rady a gardy...,bol činný  pri oslobodzovaní Považia od okupujúcej maďarskej armády v roku  1818. Nar. 1874, zomrel 1945.

Vladimír Pivko:
Člen miestnej náropdnej rady /1918/, hlavný župan Liptovsjej župy /1920-1922/, predseda verejnoprávnej komory /1946/

Matúš Duchajda:
Verejný notár v Martine /od r. 1923/ nar. 1878 zomrel 1949.

Jozef Hranec:
Osvetový pracovník, advokát v Čadci , publicista, vydávateľ novín Kysucké Hlasy, v Čadci založil MO Matice slovenskej a zabezpečoval výstavbu Palaríkového domu /nar. 1877,zomrel 1943/.

Gabriel Bargár (1874-1923)
Právnik, publicista, podpredseda MS v Prievidzi, verejný notár, spracoval právnický slovník slovensko -maďarskej terminológie.

V roku 1918 bol Juraj Mičura členom Slovenskej národnej rady   a signatárom Deklarácie slovenského národa v Martine . Na smene zvolili 20 členný výbor SNR a 12 členný výkonny  výbor. Dr. Martin Mičura a Juraj Mičura neboli zvolení. V roku 1896 kandidoval  do uhordkého snemu za okres Bytča  s programom Krajinskej katolickej ľudovej strany. Z Trenčianskej župy kandidovali aj za okres Púchov Vincent Havlíček, za Žilina a Rajec Michal Juriš.Vo volebnom roku 1896 dňa 30. júla rečnil na zhromaždení v Novom Meste nad Váhom za účasti asi 8000 ľudí. Zhromaždenia sa zúčastnili napr.  slúžný Rexa,  MUDr. Makovický, Kohút, Čajda a ďalších. (Z denníka Ľudovíta Ríznera 1849-1913/.
Po rozpade Rakúsko uhorska spoluorganizoval so synovcom Dr. Martinom Mičurom, Jankom Jesenskýma ďalšimi odboj proti vojaskám Maďarského kráľovstva, ktorí v snahe  obnoviť pôvodny režim operovali v priestor Žiliny a Bytče. Aj kď v tom čase už v oblasti pôsobili československé vojská organizovali Národné gardy  a Národné výbory ako inštitúcie samostatnosti Slovenka a jeho oslobodnia . Víťazstvo československej armády a národných gárd bolo završene 5. decembra 1918 bojmi v priestore Kotešovej. Z tejto príležitosti je pred miestnou školou postavený pamätník.

Juraj Mičura a manželka boli  nielen národovcami ale aj podporovateľmi katolíckeho presvedčenia. Podporovali napríklad  obnovu a vybavenie kaplnky U Mrníkov v Dlhom Poli a kostola v Dlhom Poli. Manželka Sidónia dala zhotoviť pre obnovovaný kostol sv. Martina v Dlhom Poli v roku 1927 dve vitrážne okná. Pravotár Ďuro Mičura podporil prestavbu kaplnky v roku 1894 u Mrníkov, ktorá bola postavená v roku 1744.  Na obnovu celej stavby prispel čiastkou 160 zlatých, dal zhotoviť  zvon a v hotovosti prispel ešte čiastkou 50 zlatých. V krčne u jeho brata Imricha  Mičuru – otca JUDr. Martina Mičuru (pri kostole) sa organizovala zbierka na kaplnku ktorá činila 58 zlatých.

Autor: Ján Mičura.

Dokument je uložený v Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knihovni v Martine.
Sig.37 H 14-1

Dokument je uložená v Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knihovni v Martine.
Sig. 37 H 14-2

Dokument je uložený v Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knihovniv Martine pod
Sig. 94 C 39.

Materiál poskytla Matica slovenská zo Slovenského biografického slovníka
883 - 1990, OV. Zväzok, M - Q, MS 1990, s.193
Sig. ISBN 80 70 90 070 -9

Materiál poskytla Slovenská národná knihovna z Archívu literatúry a umenia v Martine.
Národne noviny, 50 zo dňa 12.4.1919, s 5.

Právnicky obzor, 2 ročník, 1919 uverejnil na 17 a 28 strane spomienku na advokáta Martina Mičuru.
Materiál poskytla Slovenská národná knihovna z Archívu literatúry a umenia v Martine.

Miesto posledného odpočinku pravotára Juraja Mičuru (*18.11.1852 + 22.3.1919) a manželky Sidónie rodenej Rovnianekovej (*8.10.1864 + 8.10.1938) na cintoríne v Dlhom Poli pri kostole Sv. Martina.
Foto: Ing. Ján Mičura, Košice

Kaplnka u Mrníkov postavená miestnymi farníkmi v roku 1744,  stavebne a priestorovo obnovená v roku 1894. Na obnovu kaplnky a darovanie nového zvona sa výrazne pričinil pravotár Juraj Mičura s manželkou Sidóniou Rovnianekovou.
Foto: Ing. Ján Mičura, Košice.