<< Viete že...

V roku 1856 začal text románu Pani Bovaryová vychádzať v Revue de Paris, periodiku nie práve najlepšie zapísanom na oficiálnych miestach pre svoju nezávislosť a liberálnosť. Údajne už uverejňovaná verzia bola oproti originálu rukopisu do istej miery redaktormi zoškrtaná. Následne vraj začali reagovať najmä mimoparížski čitatelia pohoršene, upozorňovali vydavateľa, že román pohoršuje aj cudzinu a kazí obraz ich vlasti v zahraničí a pýtali sa, či to Revue robí preto, aby poškodili vláde. 
Vzápätí bola podaná na súde v Rouene proti Flaubertovi, vydavateľovi Laurentovi Pichalovi ako aj dvom zodpovedným redaktorom a tlačiarovi Piletovi obžaloba. Obžalovaným bolo kladené za vinu, že urážajú verejnú mravnosť a náboženstvo. Kniha je označená ako „flagrantne obscénna a bezbožná“ a „porušujúca dobré mravy a náboženské city“. Flauberta obhajoval parížsky advokát J. Sénard, bývalý predseda Národného zhromaždenia a bývalý minister vnútra. Obhajoba údajne obžalobe odpovedala otázkou, či „čítanie tejto knihy učí milovať neresť alebo neresť pranieruje? Nevedie snáď hrozné odpykanie viny, ktoré sa Lamartinovi zdalo príliš kruté, naopak k cnosti?“. Obhajca takto postavenou obhajobou dosiahol vynesenie oslobodzujúceho rozsudku, keď súd uzavrel, že dielo nie je celkovo pornografické a skutočne bolo úmyslom autora zapôsobiť výchovne na spoločnosť. V rozsudku sa však konštatovalo, že strany 73, 77, 78, 271 a 273 z takmer 300 stranového textu románu posudzované izolovane, obsahujú výrazy, výjavy a opisy odporujúce dobrému vkusu a porušujúce morálne zásady. Súd vyslovil i názor, že takto možno označiť i ďaľšie strany diela, ktoré do svojej obžaloby nepojal prokurátor, avšak celkovo nejde o dielo pornografické. Napriek tomu bol obsahom rozsudku autor varovaný, aby sa v budúcnosti vyvaroval použitia obdobných výrazov a obrazov. Podľa názoru súdu autor však nemohol dosiahnúť cieľ výchovne zapôsobiť na čitateľa, bez toho, by svojich hrdinov „ukázal  v okolnostiach, ktoré dráždia a útočia na inštitúcie, ktoré sú mravnými piliermi spoločnosti“.
Dopad súdneho konania bol však opačný, než zamýšľala prokuratúra. Román Gustava Flauberta sa stal natoľko známy, že keď vzápätí po skončení súdneho konania vyšiel knižne, mal mimoriadny úspech a okamžite zmizol z výkladov predajní. Od čias toho procesu hrdí vydavatelia niektoré vydania „Pani Bovaryovej“ dopĺňajú i kópiou obžaloby a rozsudku
Od svojho prvého vydania zo dňa 12.4.1857 predchádza samotnému jej textu poďakovanie Juliovi Sénardovi, členovi parížskej advokátskej komory s týmto textom: „Drahý a osvietený priateľ, dovoľte, aby som do čela tejto knihy vpísal Vaše meno a toto venovanie, pretože za to, že táto kniha vyšla ďakujem predovšetkým Vám. Vaša skvelá obhajoba akoby dodala môjmu dielu nepredvídateľnú váhu aj v mojich vlastných očiach. Prijmite teda na tomto mieste prejav mojej vďačnosti, ktorej sa, nech už bude sebeväčšia nikdy nevyrovná ani Vašej výrečnosti ani vašej obetavosti.“
/Zdroj: NOVÁK, O.: Doslov. In.: FLAUBERT, G.: Paní Bovaryová. Mladá fronta, Praha,  1969, DRGONEC, J.: Tlačové právo na Slovensku, Archa, Bratislava, 1995, str.87 a nasl., SAWICKI, J./LEX/: Lidé a paragrafy. Orbis, Praha, 1963, str.83 a nasl.  – v čase vydania knihy profesor a vedúci katedry trestného práva varšavskej právnickej fakulty/.