Advokáti  Aranyossyovci a Košická advokátska komora

Vznik Košickej advokátskej komory

Po tom, čo ústavné zákony z roku 1868 formálne deklarovali oddelenie súdnictva od správy a nezávislosť sudcov bola potvrdená aj zák. čl. IV/1869 o výkone súdnej moci, začala sa v Uhorsku celková reorganizácia justície. Základ súdnej sústavy tvorili v zmysle novoprijatého zák. čl. XXXI/1871 od 1.1.1872 kráľovské okresné súdy; pre obvody jednotlivých žúp boli zriadené kráľovské súdne stolice, tretím stupňom boli kráľovské súdne tabule, najvyššou súdnou inštanciou bola Uhorská kráľovská kúria v Budapešti.

Súčasťou reformy justície bola aj reforma advokácie. Na základe zák. čl. XXXIV/1874 advokátsky poriadok vznikli advokátske komory. Ich úlohou bola ochrana mravnej autority advokátskeho zboru, komore patrila i disciplinárnu právomoc nad svojimi členmi. Vychádzalo sa z toho, že advokáti, ktorí vykonávali advokáciu podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa stanú advokátmi i podľa nového zákona, ak ich do zoznamu zapíšu novozriadené komory. Uhorský minister spravodlivosti určil v sídlach ktorých  kráľovských súdnych stolíc bude vytvorená advokátska komora, pričom podmienkou bolo, aby v obvode stolice malo sídlo aspoň 30 advokátov. Na území dnešného Slovensku takto vznikli advokátske komory nie len v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove ale i v Košiciach, kde sídlilo v 3. štvrtine 19. storočia 75 advokátov.
Košice boli v tom čase sídlom Kráľovského okresného súdu a Kráľovskej súdnej stolice. Tá od jesene 1879 sídlila v novopostavenom justičnom paláci na rohu Hlavnej ulice a Pribinovej ulice (obr. č. 1). Pozemok pre jej výstavbu darovalo mesto a budova bola postavená podľa projektu budapeštianskeho architekta  Jána Wagnera, ktorý ju začal stavať v máji roku 1878. Predsedom Kráľovskej súdnej stolice bol v tom čase Peter Teleky. Súčasťou komplexu bola aj väznica.

Prvým krokom k vzniku advokátskej komory v Košiciach bolo zvolanie jej ustanovujúceho zhromaždenia. Úlohou zvolať toto zhromaždenie bol zákonom poverený predseda košickej kráľovskej súdnej stolice. Ten pozval všetkých advokátov, ktorí mali sídlo v obvode Kráľovskej súdnej stolice Košice a Kráľovskej súdnej stolice v Satoraljaujhely (kde samostatná komora vzniknúť nemala) na ustanovujúce zhromaždenie advokátskej komory. Mohli sa ho zúčastniť všetci advokáti, ktorí predložili svoj advokátsky diplom a neviedlo sa proti nim trestné alebo disciplinárne konanie. Zasadnutie otvoril predseda súdnej stolice a odovzdal slovo najstaršiemu advokátovi, ktorý navrhol zvolenie členov výboru a funkcionárov budúcej komory. Po vykonaní voľby advokáti odovzdali výboru svoje advokátske diplomy a výbor komory ich zapísal do novovytvoreného zoznamu advokátov Košickej advokátskej komory.

Najvyšším orgánom advokátskej komory bolo zhromaždenie advokátov tvorené všetkými advokátmi zapísanými do zoznamu vedeného komorou, ktoré sa schádzalo raz ročne, volilo výbor komory a určovalo plat funkcionárov komory a personálu. Ďalšími orgánmi bol výbor komory a predseda komory. Výbor komory sa volil na obdobie troch rokov, skladal sa z predsedu, ktorý bol aj predsedom  komory, zástupcu predsedu, tajomníka komory, pokladníka, prokurátora komory, ôsmich členov a štyroch náhradníkov. Komora začiatkom každého roka predkladala ministrovi spravodlivosti správu o svojej činnosti, popis prípadov riešených komorou, prehľad disciplinárnych konaní. Advokátske skúšky vykonávali Skúšobné komisie pre vykonávanie advokátskej skúšky so sídlom v Budapešti a Márosvasarhelyi (od roku 1912 ako Jednotnú skúšku sudcovskú a advokátsku).
Po vykonaní ustanovujúceho zhromaždenia Košickej advokátskej komory (Kassai ügyvédi kamara) a schválení jej vnútorných predpisov datovaných dňom 18.9.1875, potvrdil vznik Košickej advokátskej komory 27.9.1875 uhorský kráľovský minister spravodlivosti. Za predsedu komory bol zvolený dr. Michal Juhász a za tajomníka dr. Karol Korányi. Dr. Michal Juhász (1830- 1888) bol advokátom a poslancom uhorského snemu, vzal si za manželku dcéru advokáta Františka Gazsika (1804 – 1888). Advokátom sa stal i jeho syn dr. Vojtech Juhász.
V roku 1891 po rozhodnutí zvýšiť počet súdnych tabúľ v Uhorsku sa Košice stali i sídlom Kráľovskej súdnej tabule (bola zriadená na základe zák. čl. XXV/1890). Bolo rozhodnuté o výstavbe novej účelovej súdnej budovy, o čo sa pričinil okrem iných aj advokát dr. Edmund Éder (1843-1912). Do jej obvodu patrili Kráľovské súdne stolice v Košiciach, Berehove, Prešove, Levoči, Miškolci, Rimavskej Sobote, Satoraljaujhely a Ružomberku. Súdna tabuľa provizórne v Košiciach zatiaľ sídlila v dome lekárnika Viliama Malétera (na rohu dnešnej Mlynskej a Puškinovej ulice). Jej prvým predsedom sa stal dr. Adolf Oberschall (1839-1908), ktorý dovtedy pôsobil v Sedmohradsku. V roku 1896 darovalo mesto Košice štátu pozemok aj na výstavbu tejto budovy. Stavbu realizoval podľa projektu budapeštianskeho architekta Júliusa Wagnera od roku 1901 Košičan Michal Répaszky. Po dokončení stavby 24.10.1903 odovzdal mešťanosta Teodor Műnster palác novému predsedovi kráľovskej tabule Deziderovi Berczéllymu (1842-1932). Ten prišiel do Košíc zo súdu v Kluži a predsedom košickej tabule bude až do odchodu na dôchodok v roku 1912. Novorenesančná budova stojaca v záhrade (obr. č. 2) mala  na priečelí súsošie spravodlivosti vytvorené z umelého kameňa Františkom Ballóm (1870-1944).  Po premenovaní na Vrchný súd v Košiciach v časoch 1. ČSR, bude jeho predsedom od roku 1923 dr. Martin Mičura (1883-1946) a po ňom od 1931 dr. Jozef Gregor. V roku 1904 bolo v košickej komore (obr. č. 3) zapísaných 161 advokátov a 98 advokátskych osnovníkov.

Advokát dr. Ladislav Aranyossy
U prvého predsedu košickej advokátskej komory dr. Michala Juhásza vykonával osnovnícku prax ešte pred prijatím nového advokátskeho poriadku dr. Ladislav Aranyossy, v čase ustanovujúceho zasadnutia komory bol však už advokátom. Keď ho dr. Michal Juhász prijímal za osnovníka, určite netušil, že tento jeho osnovník sa stane neskôr sám predsedom Košickej advokátskej komory.

Rodina Aranyossyovcov bola významnou zemianskou rodinou, šlachtický titul získala v roku 1835. Jej niekoľko generácii žilo v Košiciach. Aranyossyovci boli rímskokatolíckeho vyznania. Ján Aranyossy de Forbász (1781 – 27.4.1866, Košice) bol od roku 1812 mestským úradníkom v Košiciach, po roku 1820 mestským radcom a od roku 1849 mešťanostom. V roku 1833 sa stal poslancom za Košice na uhorskom sneme, bol ním i od januára 1849. Jeho manželkou bola Františka, rod. Katcsandy (1785 -  1.2.1867). Ján Aranyossy sa v roku 1850 stal sudcom košického dištriktuálneho súdu, predtým bol komisárom Grémia obchodníkov (1845-49). Syn Jána a Františky Augustín Aranyossy de Forbász (17.6.1821, Košice – 14.2.1881, Košice) bol advokátom - advokátsky sľub zložil 2.5.1842 (obr. č. 4). Okrem toho bol mestským úradníkom, mešťanostom, riaditeľom finančného úradu, kráľovským radcom a funkcionárom meštianskeho kasína (1877, 1881). Jeho manželkou bola Mária, rod. Ribáry (1826-1894). Ich synom bol spomínaný advokátsky osnovník Ladislav Aranyossy (obr. č. 5). Dr. Ladislav Aranyossy de Forbász (25.10.1846, Miskolc, časť Diósgyör – 8.5.1907, Budapešť) študoval na Premonštrátskom gymnáziu v Košiciach, ktoré absolvoval v roku 1863. V štúdiu pokračoval na Košickej právnickej akadémii (Acadenia juris Casoviensi, ktorá vznikla v roku 1777) (obr. č. 6, 7, 8), absolutórium dosiahol 15.7.1866 (obr. č. 9, 10, 11) a záverečné skúšky zložil 22.9.1866 . Osnovníkom bol u dr. Michala Juhásza od mája 1867, čo mu potvrdil jeho zamestnávateľ 1. mája 1868 zrejme pre účely advokátskej skúšky. Tú zložil 21.7.1868 (obr. č. 12) a stal sa advokátom v Košiciach (obr. č. 13, 14, 15). Od roku 1868 bol i členom Spolku Košických advokátov (Kassai ügyvédi egylet), ktorého stanovy boli schválené 31.8.1867 (obr. č. 16).

Jeho manželkou bola Štefánia, rod. Laszgallnerová (28.1.1848, Košice – 1.5.1919, Košice), evanjelička. Manželstvo uzatvorili Ladislav a Štefánia 14.6.1869. Po svadbe žili manželia v rodičovskom dome nevesty na dnešnej Šrobárovej ulici č. 44 (vtedy Deák Ferencz-utca 22), ktorý takto Ladislav „vyženil“. Barokový dom dal postaviť v prvej polovici 18. storočia Abrahám Laszgallner, pôvodom zo Šopronu, zakladateľ tejto evanjelickej rodiny obchodníkov s vlnou a vínom, ktorá sa zaradila k najbohatším v meste.

Advokátsku kanceláriu mal Ladislav práve v tomto dome(obr. č. 17), vľavo v zadnom trakte. V roku 1894 dal Ladislav Aranyossy dom prestavať do novej podoby podľa projektu architekta Vojtecha Benczúra, pri tejto prestavbe bol nad oblúk vstupného portálu na arkier umiestnený erb rodiny Aranyossyovcov (obr. č. 18). Okrem tohto domu vlastnil Ladislav Aranyossy od 80. rokov 19. storočia až do svojej smrti i dom na dnešnej Hlavnej ul. č. 37, ktorý neskôr nadobudol advokát dr. Mikuláš Pajor (1884 – 1956). (obr. č. 19, 20). V roku 1888 po dvadsiatich rokoch praxe vo veku 42 rokov bol Ladislav Aranyossy zhromaždením advokátov zvolený  predsedom Košickej advokátskej komory a bol ním až do svojej smrti v roku 1907.
Dr. Ladislav Aranyossy bol právnym zástupcom Košickej ľudovej banky, či jasovského premonštrátskeho prepoštstva.    Okrem toho, že pôsobil ako advokát bol zakladateľom Hornouhorskej stavebnej spoločnosti (1872), členom správnej rady I. košického parného mlyna, Čaňanského umelého mlyna, Košickej sporiteľne (od 1888), Parnej tehelne P. Jakab, úč. spol. (od 1912). V spoločenskom živote sa uplatnil ako funkcionár Spolku na podporu väzňov, Alžbetinho spolku starostlivosti o nevyliečiteľne chorých, podpredseda Košického telocvičného a šermiarskeho spolku (1896). Jeho vášňou bolo poľovníctvo, (obr. č. 21) bol členom a funkcionárom Košického poľovníckeho spolku (Kassai Vadásztársulat), podieľal sa na výstavbe poľovníckej chaty v sedle Repy pod Vysokým vrchom, vlastnil poľovnícky dom v Čermeli a viedol až do svojej smrti kroniku spolku. K tejto vášni priviedol aj svojich synov netušiac, že jednému z nich sa stane osudnou. Ladislav zomrel v Budapešti 8.5.1907, pohreb bol 10.5.1907 v Košiciach, na parte bolo vypísané „všeobecný i zmenkový advokát, predseda Košickej advokátskej komory“, osobitné parte vydala aj Košická advokátska komora (obr. č. 22, 23). Pochovaný bol v rodinnej hrobke (obr. č. 24). Ladislav a Štefánia, rod. Laszgallnerová mali spolu päť detí a to synov Acháca, dvojčatá Aristida a Andreja a dcéry Adrianu Repassyovú (zomr. 23.12.1946) a Alicu Cserny.

Achác (6.5.1870, Košice – 30.9.1898, Košice) bol maliar – grafik, základy kreslenia študoval u Š. Hegedüsa v Košiciach, potom na akadémii v Mníchove (kde dostal v 1890 vyznamenanie), na študijnom pobyte v Ríme. Pôsobil v Budapešti, kde mal niekoľko úspešných výstav. V roku 1897 sa vrátil do Košíc. Mesto sa stalo námetmi jeho prác, namaľoval portréty Ladislava i svojich bratov. Po prestavbe domu svojho otca nad okná fasády začal maľovať fresku Maďar bojujúci s drakom, ktorú už ale nedokončil a dnes už ani neexistuje. Naopak dochovala sa iná jeho freska na fasáde domu vo vlastníctve jeho otca Ladislava a to na Hlavnej 37 (kópia Sixtínskej madony). Okrem maľby sa venoval grafike, medirytinám, čo mu pri vtedajšej technike ohrozilo zrak. Zomrel mladý, pravdepodobne vlastnou rukou. Bol slobodný a bezdetný. Pochovaný je na cintoríne Rozália v rodinnej hrobke.
Dvojčatá Aristid a Andrej (obr. č. 25) sa stanú advokátmi a po smrti otca prevezmú jeho kanceláriu. Advokátska komora v Košiciach ďalej žila svojim životom. Z  Výročnej správy Košickej advokátskej komory za rok 1912 sa možno dozvedieť, že jej predsedom bol dr. Karol Stekker a tajomníkom dr. Filip Klein. Komora združovala v obvode košickej a šatoraljaújhelyskej súdnej stolice koncu roku 1912 spolu 214 advokátov, čo predstavuje oproti prechádzajúcemu roku nárast o 9 advokátov a 103 kandidátov advokácie (pokles o 7 kandidátov oproti predchádzajúcemu roku). V roku 1912 komora obdržala 255 disciplinárnych podaní, z ktorých bolo 47 sťažností na advokátov, 4 advokáti boli napomenutí s pokarhaním a v 5 prípadoch bolo nariadené disciplinárne konanie. V roku 1912 sa uskutočnilo jedno riadne a jedno mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia advokátov. Komora v roku 1912 suspendovala jedného advokáta na základe disciplinárneho rozhodnutia, určila 43 advokátov na základe práva chudoby v civilných veciach a 249 obhajcov vo veciach trestných. Komora aj v roku 1912 zveľaďovala ňou spravované fondy a to Fond na podporu starých a chudobných členov a Fond na podporu vdov po členoch komory. Výročná správa hodnotila i dopady legislatívnych zmien na advokáciu, považovala za vhodné predlžovať právnu prax kandidátov, čo sa stalo zák.čl.VII/1912, pretože aj v obvode tejto komory „treba zabrániť návalu osôb vstupujúcich na dráhu advokátstva“. Správa ďalej vyzývala na sprísnenie právnických štúdii, prehĺbenie vzájomnej úcty medzi advokátmi navzájom, odsudzuje numerus claussus a podporuje slobodné advokátstvo, poukazuje na množiace sa útoky proti činnosti advokátov zo strany súdov a súkromných stránok, žiada „nemilosrdne vyhubiť pokútne pisárčenie“ osôb spisujúcich listiny pre pozemkové knihy, čo by mali robiť výlučne notári a advokáti. Kritizuje často účelové určovanie odmeny advokátom súdmi, čo vedie k zhoršeniu vzťahu sudcovského a advokátskeho zboru a poukazuje i na neúmerné zaťaženie advokácie agendou chudobných, ktoré je spôsobené množstvom účelovo podaných žalôb zo strany osôb, ktoré si ľahko opatria potvrdenie umožňujúce im priznať právo chudoby a za tejto situácie ani súdy nemajú záujem  v snahe zbaviť sa obťažujúcich podaní vec riadne preskúmať a advokáta určia. Na druhej strane sa Výročná správa pochvalne vyjadruje o činnosti košického Kráľovského okresného súdu a Kráľovskej súdnej stolice, na ktorých „rýchlosť vybavovania a dôkladnosť rozsudkov zodpovedá očakávaniu“. Správa komory vyzýva uh. kr. ministra spravodlivosti  prispieť aj k vybudovania nového spoločného justičného paláca pre všetky súdy v Košiciach, ustanoviť do obvodu aj tretieho súdneho exekútora a „zaviesť i na okresný súd telefón, keď tento majú už krajský súd i súdna tabuľa a netreba hádam zdôrazňovať prednosti takéhoto návrhu“.

Dr. Aristid Aranyossy a dr. Andrej Aranyossy – advokáti dvojčatá
Spomedzi piatich detí Ladislava Aranyossyho boli dvaja jeho synovia dvojčatá (obr. č. 26). Deň pred Štedrým večerom v roku 1878 priviedla na svet Terézia Laszgallnerová dvojčatá Aristida (23.12.1878, Košice – 14.10.1955, Košice), druhým menom Štefana a Andreja (23.12.1878, Košice – 7.1.1929), druhým menom Ladislava. Obaja bratia študovali tak ako ich otec na Premonštrátskom gymnáziu v Košiciach, kde obaja zmaturovali v jeden deň 17.6.1896, naučili sa plynne ovládať nemecký i francúzsky jazyk, potom obaja od roku 1896  študovali na Košickej právnickej akadémii (obr. č. 27, 28)  a v štúdiu práva pokračovali na univerzite v Kluži. V rokoch 1898-1899 vykonali bratia vojenskú službu a od 1. novembra 1899 sa stali členmi Košického poľovníckeho spolku. Andrej i Aristid sa stali koncipientami u otca od 27.2.1901 (obr. č. 29). Andrej bol zapísaný v zozname koncipientov pod č. 395 (obr. č. 30) a Aristid pod č. 396 (obr. č. 31, 32). Obaja po vykonaní praxe (obr. č. 33, 34) žiadali  o termín skúšky listami z 22.3.1905 (obr. č. 35, 36) Budapeštiansku skúšobnú komisiu, prax im obom potvrdil otec listom z 22.3.1905 (výkon praxe nepretržite od 27.2.1901).

Aristid a Andrej zložili advokátsku skúšku v rovnakom termíne 12., 13. a 16. mája 1905 pred Budapeštianskou skúšobnou komisou (obr. č. 37, 38).

Andrej i Aristid boli do Košickej advokátskej komory ako advokáti zapísaní 27. mája 1905 (obr. č. 39, 40), potvrdenie o zápise im podpísal ako predseda komory ich otec. Andrej bol zapísaný v zozname advokátov bol pod č. 436 a Aristid  pod č. 437. Obaja sídlili ako advokáti v otcovom dome.
V roku 1907 zomrel ich otec a synovia prevzali kanceláriu, v ktorej dosiaľ pracovali.

Andrej publikoval odborné články v maďarskom časopise A Csechslovák Jog, bol členom dozorného výboru Košickej banky, účastinnej spoločnosti, v 1903 jeden zo zakladateľov Košického atletického klubu, člen Uhorského karpatského spolku, predseda Košickej poľovníckej spoločnosti (1912-1929). Aristid  bol od roku 1908 člen správy Parnej tehelne V. Jakab, úč. spol., právny zástupca Košickej sporiteľne, voj. eráru, predseda Košického poľovníckeho spolku (1908-1912) a člen mestského zastupiteľstva od 1910 (obr. č. 41). Obaja spoločne boli spoluzakladateľmi Košického tenisového klubu (1903), členmi Uhorského karpatského spolku i  Košickej poľovníckej spoločnosti. Na tieto funkcie si veľmi potrpel. Spoločne postavili na severnej strane hrebeňa Slovenského Rudohoria poľovnícku chatu Hubertus (zanikla v 60. rokoch 20. storočia). Aristid bol i členom Slobodomurárskej lóže Pokrok v Košiciach (s č. 870), tak ako jeho predkovia dbal i on po celý svoj život na spoločenský bontón a noblesu.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny bratia narukovali (obr. č. 42). Aristid bol 17.2.1915 vyznamenaný v hodnosti poručíka Mariánskym krížom (obr. č. 43), Andrej dostal rovnaké vyznamenanie  2.3.1915 (obr. č. 44). Aristid bol počas 1. sv. vojny právny poradca 6. armádneho zboru (obr. č. 45, 46).

Dobrovoľne narukoval do armády okrem iných aj neskorší košický advokát dr. Karol Neményi (nar. 22. 12. 1895), inak syn advokáta dr. Viliama Neményiho. Urobil tak po ukončení prvého ročníka Košickej právnickej akadémie v roku 1914. Slúžil najprv pri delostrelectve na južnom fronte a neskôr ako pilot na talianskom fronte. Dochovala sa jeho fotografia v pozadí s dvojplošníkom, na ktorom lietal i jeho spomienka na to, že po zostrele nepriateľského lietadla bolo čestnou povinnosťou víťaza priletieť znova nad trosky a z úcty hodiť na ne veniec. Po skončení 1. sv. vojny doštudoval právo v Bratislave, osnovnícku prax vykonával od roku 1920 u dr. Laslauera v Námestove a neskôr u svojho otca v Košiciach. Do zoznamu advokátov bol zapísaný 23.1.1926 a advokáciu vykonával nepretržite do zatknutia Gestapom 1. 7. 1944. V máji 1949 sa vysťahoval s rodinou do Brazílie a likvidátorom jeho kancelárie bol na jeho žiadosť vymenovaný dr. Mikuláš Gaško.

Zánik Košickej advokátskej a snahy o jej obnovenie v časoch ČSR
Po vzniku 1. ČSR bola už v roku 1919 vytvorená Komisia pre jednotnú skúšku sudcovskú a advokátsku so sídlom v Banskej Bystrici, boli upravené obvody komôr podľa štátnych hraníc. K obvodu Košickej advokátskej komory bola pričlenená časť obvodu advokátskej komory v Miškovci. Naďalej pracovali komory v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach. Na Podkarpatskej Rusi advokátska komora nevznikla, kompetencie vo veciach advokácie boli dočasne zverené predsedovi sedrie v Užhorode.

Zákonom č. 167/1920 Sb. zák. a nar. o dočasnej úprave činnosti advokátskych komôr na Slovensku došlo k zlúčeniu všetkých komôr pôsobiacich na Slovensku. Tento zákon vykonalo nariadenie vlády č. 167/1920 Sb. zák. a nař. Za sídlo novej komory bol určený Turčiansky Sv. Martin a skorším advokátskym komorám bolo nariadené zastaviť činnosť. Správny výbor novej zlúčenej komory menoval minister spravodlivosti po dohode s ministrom unifikácie. Zlúčená komora začala fakticky činnosť vo februári 1921. To bol zároveň koniec košickej advokátskej komory. Turčiansky Sv. Martin sa stal i sídlom Skúšobnej komisie pre jednotnú skúšku sudcovskú a advokátsku. Na Podkarpatskej Rusi boli naďalej kompetencie vo veciach advokácie dočasne zverené predsedovi sedrie v Užhorode, iba disciplinárne veci prejednávala zlúčená komora.
Ako vyplýva zo správy zlúčenej komory, v roku 1922, spomedzi košických advokátov v orgánoch zlúčenej komory pôsobil iba dr. Pavel Novák ako člen správneho výboru (advokát zapísaný do zoznamu v roku 1919), väčšina členov orgánov bola buď priamo z Turčianskeho Sv. Martina alebo okolia. Majetok zrušených komôr bol likvidovaný, celkovo predstavoval 200 tis. Kč.
Po tom, čo bola v roku 1920 založená Právnická jednota na Slovensku (medzi zakladateľmi bolo aj 21 advokátov), nasťahovala sa do priestorov po zrušenej Bratislavskej advokátskej komore, odkiaľ však bola po roku násilne vysťahovaná. V Košiciach vznikla jej odbočka v roku 1932, jej podpredsedom bola košický advokát dr. Hugo Tänzer.

Košický justičný palác bol v časoch 1. ČSR rozšírený o budovu pre okresný súd a v časti krajského súdu nadstavaný (obr. č. 47). Budovu okresného súdu postavil na mieste prízemného domu Petra Jakaba podľa projektu Adolfa Liebschera a R. Brebtu  staviteľ Alois Novák. Budova bola odovzdaná do užívania 2.2.1926 (obr. č. 48). O tieto stavebné počiny sa zaslúžil predseda súdu dr. Mičura. Súčasne bola modernizovaná i väznica.

Priamo v Košiciach ku koncu roku 1928 sídlilo 99 advokátov, ku koncu roka 1930 spolu 101.  Zrejme prvou ženou – advokátkou v Košiciach bola dr. Alžbeta Cziglerová – Wildmannová, ktorá bola zapísaná  do zoznamu advokátov 20.6.1931. Ku koncu roku1936 bolo so sídlom v Košiciach zapísaných spolu 118 advokátov - z nich tri ženy, pretože v priebehu roku 1936 boli do zoznamu zapísané dr. Jacquelina Kertészová, rod. Matznerová (17.10.1936) a dr. Marta Schönherzová – Ungárová (14.11.1936). Dr. Jacquelina Kertészová, nar. 12.7.1908 v Košiciach, si dokočila osnovnícku prax u svojho manžela dr. Gabriela Kertésza po tom, čo sa 20. 12. 1930 zosobášili a do zoznamu advokátov bola zapísaná 17.10.1936. Dr. Gabriel Kertész pochádzal z advokátskej rodiny a prax vykonal v spoločnej kancelárii Eduarda (nar. 25.9.1869) a Mórica Kertészovcov v Berehove, kde osnovníkom bol i dr. Bartolomej Kertész (nar. 24.6.1906). V roku 1936 navyše boli v zozname zapísané ďalšie dve advokátske osnovníčky a to dr. Alžbeta Elkánová u advokáta  dr. Maximiliána Elkána a dr. Flóra Forgáchová u advokáta dr. Jozefa Farkaša. V roku 1937 k nim pribudla dr. Gemma Kertészová (nar. 13.12.1909 v Košiciach) zapísaná u dr. Erdélyho, advokáta v Dunajskej Strede. 

Osudy dr. Aristida Aranyossyho a dr. Andreja Aranyossyho v časoch ČSR
Obaja bratia – dvojčatá vykonávali advokáciu spoločne aj po vzniku 1. ČSR (obr. č. 49) a to až do roku 1929, keď ich rozdelila smrť.

Andrej i Aristid boli tak ako ich otec vášnivými poľovníkmi (obr. č. 50), poľovali spolu 33 rokov. Andrej zomrel ako 51 ročný pri poľovačke nešťastnou náhodou 7.1.1929 za Alpinkou v údolí za poľovníckou chatou Diana po tom, čo sa nešťastne pošmykol a poranil výstrelom z vlastnej pušky. Zomrel slobodný a bezdetný. (obr. č. 51)  Pohreb mal 9.1.1929, pochovaný je na Rozálii v rodinnej hrobke. Slovenský východ 10.1.1929 uverejňuje polstránkový oznam: „Riaditeľstvo Košickej banky účast. spol. a úradníctvo s najhlbším bôľom oznamuje, že pán dr. Andrej Aranyosi, popredný člen dozorčieho výboru po krátkom utrpení náhle zomrel. V nebohom ústav stratil najlepšieho a najspoľahlivejšieho pracovníka. Česť budiž jeho pamiatke!“. V roku 1930 mu poľovnícki druhovia odhalili na skale v blízkosti miesta nešťastia pamätnú tabuľu. Arisztid Aranyossy vykonávl ďalej advokáciu sám (obr. č. 52).

Pre úplnosť treba uviesť, že v časoch 1. ČSR bol v zozname advokátov so sídlom v Komárne zapísaný ešte jeden Andrej Aranyossy a to dr. Andrej Aranyossy pôvodom z Komárna. Od 2.1.1925 vykonával koncipientskú prax u dr. Jozefa Hraneca v Čadci až do 15.2.1926. Od 16.2.1926 nastúpil ako osnovník k advokátovi dr. Ladislavovi Aranyossymu (!) so sídlom v Komárne (takýto advokát bol skutočne v zozname advokátov so sídlom v Komárne zapísaný), u ktorého pôvodne od 6.8.1921 osnovnícku prax začal pred odchodom do Čadce. Tento Andrej Aranyossy zložil jednotnú sudcovskú a advokátsku skúšku v Košiciach 28.10.1925 a následne bol do zoznamu advokátov so sídlom v Komárne aj zapísaný (je vedený v zozname ku koncu roku 1928). Či existoval nejaký príbuzenský vzťah s košickými Aranyossyovcami nevedno.

Aristid sa v roku 1935 oženil - jeho manželkou sa stala Hedvida, rod. Hagedornová (nar.14.3.1898-1982), manželstvo uzatvorili v Košiciach 8.6.1935, svedkom im bol továrnik Karol Poledniak a lekár dr. Dezider Balászy. Deti nemali.
V rodine Aristida Aranyossyho sa dochovala takáto spomienka na neho: Každodenne ráno, keď Aristid Aranyossy chodieval z domu na Šrobárovej ulici, v ktorom býval i mal kanceláriu smerom na Hlavnú ulicu, kde bol súd , pracoval tam stále ten istý zametač ulíc. Advokát ho z času na čas ponúkol cigarou, čo si zametač veľmi považoval a každému potom hovoril, že pán advokát Aranyossy ho ponúka cigarou. Sám Aranyossy vravieval, že so seberovným sa môžeš poškriepiť a nestane sa nič, ale keď sa poškriepiš so zametačom, zajtra budú celé Košice vedieť, že si najhorší človek v meste.

Traduje sa i to, že poľovnícka vášeň niekedy prinútila Aristida Aranyossyho prerušiť aj cez deň prácu v kancelárii a nechať sa odviesť kočom na okraj Košíc, ak mu oznámili, že niekde videli diviaka. Ak sa mu ho podarilo zastreliť, nechal si ho doviezť domov, spokojný sa vrátil do kancelárie a pracoval ďalej tešiac sa, že večer doma diviaka nájde doma.

Je známe, že dr. Aristid Aranyossy vychoval viacero koncipientov, no ich úplný zoznam dnes už asi zistiť nemožno. Napriek tomu sa dochovali údaje, že koncipientom u neho bol od 14. 11.1918 dr. Andrej Deák pôvodom z Košíc, či dr. Rokycký

Snahy o obnovenie košickej advokátskej komory
S postupujúcim časom sa začali ozývať hlasy volajúce po obnove systému viacerých advokátskych komôr. Zák. č. 144/1936 Sb. zák. a nař., ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o advokátoch opätovne zriadil advokátske komory v Bratislave a Košiciach s tým, že ich obvody mali byť zhodné s obvodmi Vrchných súdov v Bratislave a Košiciach. Deň ich vzniku mala určiť vláda svojim nariadením. Dočasné správne výbory nových komôr mal menovať minister spravodlivosti, tieto mali rozdeliť majetok a záväzky zlúčenej komory v Turčianskom Sv. Martine, ktorá mala pracovať do faktického vzniku nových komôr. Zároveň obvod košickej komory mal zahŕňať aj Podkarpatskú Rus a tým malo skončiť dočasné obdobe, v ktorom bol správou vecí advokátskych na tomto území poverený predseda sedrie v Užhorode. NV č. 186/1936 Sb. zák. a nař. bolo určené, že Bratislavská advokátska komora začne svoju činnosť 1.10.1936 a do času vzniku košickej advokátskej komory bude sa na jej obvod vzťahovať pôsobnosť komory v Turčianskom Sv. Martine. Bratislavská komora fakticky začala svoju činnosť 16.10.1936. Dátum vzniku Košickej komory predbežne nebol z politických dôvodov určený.

Vznik „druhej“ Advokátskej komory v Košiciach
Po (Mníchovskej dohode a) Viedenskej arbitráži 2.11.1938 bola pripojená južná časť Slovenska k Maďarsku. Hranice viedli po línii Galanta - Levice -  Lučenec - Rožňava - Košice s tým, že tieto mestá už patrili do Maďarska. Na tomto území bol od 1. 1. 1939 zavedený po nastolení civilnej správy maďarský právny poriadok. Právnym centrom tohto územia sa stali Košice, kde bola zriadená (maďarská) súdna tabula ako treťostupňový súd, naďalej pracovali okresný a krajský súd. Do súdnych služieb boli však prevzatí iba vybraní sudcovia maďarskej národnosti (10 sudcov na košickej súdnej tabuli, 14 na košickom krajskom súde). Do obvodu košickej súdnej tabule patrili spočiatku obvody krajských súdov v Rimavskej Sobote, v Košiciach a v Berehove, potom i v Užhorode a v Chuste (na území Podkarpatskej Rusi pripojenom k Maďarsku). Po reorganizácii maďarského súdnictva (1940) namiesto obvodov krajských súdov v Berehove, Užhorode a Chuste (tie boli pripojené k obvodu tabule v Debrecíne), boli pričlenené ku košickej tabuli obvody krajských súdov v Miškolci a v Satoraljaujhélyi, čo vzbudilo nevôľu. Maďarský kráľovský okresný súd v Košiciach začal činnosť 26.1.1939 prvým pojednávaním, ktorá otvoril jeho predseda dr. Izsóf a za advokátov predniesol pozdrav dr. J. Kászonyi. Niektorí advokáti získali v Košiciach, významné funkcie v štátnych orgánoch – napríklad od januára 1939 sa advokát dr. Dezider Fűlop stal  prednostom Krajskej prokuratúry v Košiciach, jeho advokátsku kanceláriu prevzal dr. L. Hlatky. Prednostom krajskej prokuratúry bude do roku 1942, keď sa funkcie vzdá.

Niektorí košickí advokáti už v novembri 1938 kolektívne vystúpili z martinskej advokátskej komory a začali prípravy pre vytvorenie samostatnej košickej komory. O udalosti informovali noviny Kassai Ujság (10.11.1938) (obr. č. 53) a uviedli, že advokáti si vytvorili i osobitný výkonný výbor za predsedníctva dr. Mikuláša Pajora a členstva dr. Aristida Aranyossyho (obr. č. 54), dr. Sándora Darvasa, dr. Ignáca Hercza, dr. Vojtecha Laczka, dr. Jozefa Piláta, dr. Ladislava Rédekyho, dr. Jozefa Sztudinku, dr. Jóba Ungára a dr. Ernö Weisera. Advokát dr. Mikuláš Pajor mal dvoch synov: jeden z nich bol vojenský sudca, v súvislosti s ktorým pretrváva spomienka na to, že keď raz vyhlásil rozsudok smrti nad obžalovaným, od vnútorného napätia v pojednávacej miestnosti odpadol a druhý po tom, čo po vojne emigroval do Brazílie, usadil sa nakoniec v New Yorku, kde pracoval ako módny návrhár (a preslávil sa v 50. rokoch modelom založeným na nápade bielymi akoby kriedovými čiarami na čiernom tričku vykresliť smoking).

Po tom, čo bolo prijaté nariadenie maďarského ministerstva spravodlivosti č. 9600/1938, ktorým bola mimo iného zriadená samostatná Advokátska komora v Košiciach, zišla sa v Košiciach v decembri 1938 schôdza advokátov s tým, že budú podávané prihlášky do novovytvorenej komory (obr. č. 55).

Valné zhromaždenie advokátov komory sa zišlo 17.4.1939, bolo na ňom rozhodnuté o vytvorení komory a bol zvolený aj jej predseda, ktorým sa stal dr. Š. Vukovich. Za tajomníka bol zvolený dr. L. Hlatký, ktorý ním ostal až do zániku komory. Pri týchto voľbách sa stretli dve kandidačné listiny – jedna na čele s dr. Vukovichom a druhá na čele s dr. Aristidom Aranyossym. Advokáti vrátane dr. Aristida Aranyossyho boli zapísaní do novozriadenej  komory ku dňu 17.4.1939 podľa nar. č. 9.600/1938 (obr. č. 56). Samotní advokáti túto komoru nazývali Druhou Košickou advokátskou komorou. Komora bola organizačne podriadená maďarskej Krajinskej komisii advokátskych komôr a penzijné náležitosti advokátov boli zabezpečované prostredníctvom Krajinského advokátskeho a penzijného fondu. Vzápätí komora vydala vlastné výkazy praxe koncipientov (obr. č. 57, 58) a nové advokátske a koncipientske preukazy (obr. č. 59). Sídlila na Hlavnej ulici č. 18. V apríli 1939 mala už 130 členov – advokátov

Dr. Aristid Aranyossy predsedom druhej Košickej advokátskej komory
V roku 1940 sa znova schádza zhromaždenie advokátov, aby zvolilo orgány komory. Novým predsedom komory stane dr. Aristid Aranyossy a ostane ním až do zániku komory. Tajomníkom komory je naďalej dr. L. Hlatky. Podpredsedom komory bol dr. Jozef Eperjessy.
V roku 1940 (obr. č. 60) do obvodu košickej advokátskej komory patrili obvody Kráľovských okresných súdov Jesenské, Jelšava, Košice, Kráľovský Chlmec, Veľké Kapušany, Rimavská Sobota, Rožňava, Moldava, Tornaľa a z územia Pokarpatskej Rusi Berehovo, Chust, Mukačevo, Veľký Sevluš a Užhorod. Spolu bolo v košickej komore zapísaných 140 advokátov (z toho priamo v Košiciach 58)

Aristid Aranyossy bol opäť do funkcie predsedu zvolený i vo voľbách v apríli 1942. K zmene nedošlo ani na postoch tajomníka a podpredsedu komory. V tomto roku bol zmenený aj obvod Košickej komory, ktorý bol rozšírený o obvod maďarského Kráľovského okresného súdu v Sobranciach a na bývalej Podkarpstkej Rusi o Nižný Verecky, Iršavu, Veľký Bereznyj,  Volové, Rahovo a Tačevo. Spolu bolo zapísaných 172 advokátov (z toho priamo v Košiciach 58). Táto zmena bola dôsledkov opätovnej zmeny obvodov súdov.

Aj v roku 1943 ostalo zloženie orgánov komory rovnaké a obvod komory sa už nezmenil. Zapísaných bolo 173 advokátov (z toho priamo v Košiciach 58).

Dr. Aranyossy okrem činnosti v komore bol vymenovaný za hlavného vládneho radcu (1941), bol členom mestského zastupiteľstva i členom sudcovskej a advokátskej skúšobnej komisie v Budapešti. Naďalej sa venuje poľovníctvu, zúčastňuje sa s kolegom poľovníkom so svojimi trofejami na poľovníckej výstave v Košiciach (1943). Zabáva sa na tom ako ich účasť pochválili noviny, keď uverejnili v článku o výstave vetu: „Skrze doktora Aranyossyho a doktora Lomniczky-Lumnitzera bola zastúpená celá ríša zvierat“.

Činnosť druhej košickej advokátskej komory
Finančná situácia advokátov na pripojenom území nebola dobrá, pretože v tejto oblasti stagnoval hospodársky život. Advokáti sa sťažovali vo výročných správach komory i na to, že množstvo začatých vecí nemohli dokončiť, pretože spisový materiál súdov bol z pripojeného územia narýchlo pred jeho obsadením odvezený na Slovensko a do Čiech a vrátený bol až v roku 1942. Veci komplikovalo i to, že sadzby za advokátske úkony sa nezvyšovali (do tých čias neboli jednotne a primerane upravené), náklady na chod kancelárií však stúpali. K zmene došlo až v roku 1942, keď predseda košickej tabule rozhodol o zvýšení odmien advokátov pre územný obvod košického krajského súdu o 30%. Advokáti s nevôľou prijali už spomínanú zmenu obvodu súdnej tabule, keď podľa ich názoru územie Podkarptskej Rusi historicky patrilo k Slovensku, platil tam prevažne československý právny poriadok a obyvatelia tejto oblasti boli jazykovo bližší slovenským advokátom než maďarským. Snahy advokátov na pripojených územiach vyvrcholili memorandom maďarskému ministrovi spravodlivosti, ktoré prispelo k zmene obvodu košickej súdnej tabule i samotnej komory.

Časť advokátov zapísaných v košickej komore vstúpila v roku 1939 do  pravicového Národného spolku maďarských advokátov, ktorého základným poslaním malo byť upevňovanie maďarského nacionalistického a kresťanského ducha v právnickom živote s nepriateľským zameraním voči židovským a nemaďarským právnikom. Miestna skupina tohto spolku vznikla aj v Košiciach a to v roku 1943.

Advokáti zapísaní v košickej komore boli preverovaní podľa maďarského židovského zákona. Známym v Košiciach sa stal aj prípad židovského advokáta dr. Silbersteina, ktorý bol v roku 1942 obvinený z toho, že ukrýval mydlo, mal na dome českú tabuľu a hromadil viazaný tovar.

V nadväznosti na zmenenú maďarskú právnu úpravu rozhodol 25.5.1944 výbor Košickej advokátskej komory o vyškrtnutí 57 židovských advokátov komory (obr. č. 61), z toho 25 židovských advokátov so sídlom v Košiciach k 26.5.1944 (uznesenie č. 610/1944) a o vymenovaní správcov ich kancelárii.

Zánik „druhej“ Advokátskej komory v Košiciach po II. sv. vojne
Po oslobodení Košíc sa stalo mesto znova súčasťou Československa a bol tu obnovený československý právny poriadok. Svoju činnosť mali teda znova vykonávať advokátske komory v Bratislave a v Turčianskom Sv. Martine. Možno sa verilo aj v naplnenie ustanovenia zákona o zriadení komory v Košiciach. Vývoj však bol odlišný.

Bolo prijaté nariadenie SNR č. 43/1945 Sb. nar. SNR o zmene a doplnení niektorých ustanovení o advokátoch, ktoré určilo mimo iného nanovo aj podmienky výkonu advokácie. Advokátsku  prax mohol vykonávať len advokát zapísaný do zoznamu advokátov (advokátskych osnovníkov) po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Preto bol každý advokát a advokátsky osnovník povinný podať žiadosť o zápis do zoznamu advokátov na príslušnej advokátskej komore. O zápise do zoznamu advokátov rozhodoval Správny výbor advokátskej komory, ktorého členov výboru menoval povereník pre pravosúdie. Správny výbor pri zápise do zoznamu bol oprávnený určiť advokátovi sídlo odchýlne od ním udaného sídla. Do zoznamu nebolo možné zapísať toho, kto bol nemeckej alebo maďarskej národnosti, a ani toho, kto vyvíjal činnosť označenú v §§ 1-5 nariadenia SNR č. 33/1945 Sb. nar. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. V tomto prípade išlo o osoby označené týmto nariadením za fašistických okupantov, domácich zradcov, kolaborantov, zradcov povstania a previnilcov fašistického režimu. Výnimočne mohol byť povolený zápis osobe, ktorá stále prejavovala demokratické a protifašistické zmýšľanie a nebola odsúdená za svoju činnosť v čase vojny.

Toto nariadenie zároveň stanovilo, že činnosť Advokátskej komory v Turčianskom Sv. Martine  bude vykonávať po dobu dvoch rokov odo dňa účinnosti nariadenia Advokátska komora v Bratislave. Následne bola táto dvojročná lehota nariadením SNR č. 83/1947 Sb. nar. SNR predĺžená do 30. júna 1949. K obnoveniu činnosti fakticky zaniknutej Advokátskej komory v Turčianskom Sv. Martine však už v dôsledku politických zmien nakoniec nikdy nedošlo, rovnako ako ani k vzniku komory v Košiciach.

V roku 1946 sídlilo v Košiciach spolu iba 26 advokátov (žiadna žena), z nich však 7 dočasne nevykonávalo prax (§ 3 nar. č. 43/1945 Sb. n. SNR). V roku 1947 vykonávalo advokáciu v Košiciach 24 advokátov, z toho jedna žena, už spomínaná dr. Jacquelina Kertésová a 10 advokátskych osnovníkov. V roku 1948 vykonáva advokáciu v Košiciach 28 advokátov (naďalej aj jediná žena dr. Žaklíva Kértesová).

Životné osudy Aristida Aranyossyho po vojne
Aristid Aranyossy bol bezprostredne po vstupe sovietskych vojsk do Košíc krátko uväznený vo väznici v pivničných priestoroch justičného paláca a po prepustení dva mesiace internovaný na košickom letisku. Bol deložovaný z bytu, ktorý bol pridelený Ursínimu. Pre jeho maďarskú národnosť mu bol zakázaný i výkon advokátskej praxe od 1.10.1945. Osvedčenie o československom štátnom občianstve získa až v decembri 1946. Aktivita Aristida Aranyossyho (obr. č. 62) pre opätovné vytvorenie samostatnej Košickej advokátskej komory počas vojny však neostane bez pokusu o potrestanie zo strany novonastolenej moci.

Na Aristida Aranyossyho bola 30.7.1946 podaná Ľudovemu súdu v Košiciach obžaloba pre trestný čin schvaľovania okupácie podľa § 3 písm. e/ nar. SNR 33/45 Sb. nar. SNR a to na základe oznámenia prednostu Oblastného bezpečnostného referátu Košice z 24.7.1946 (obr. č. 63). Vec bola vedená pred Ľudovým súdom v Košiciach pod sp. zn. T ľud I. 397/46. V obžalobe (obr. č. 64) je označený ako bývalý advokát, bez štátnej príslušnosti, majetný a „údajne zachovalý“. Pôvodne mal byť obžalovaný spolu s ďalšími advokátmi, avšak ich pobyt nebol známy. Policajné oznámenie vymenovalo advokátov, ktorí vystúpili 9.11.1938 z Martinskej komory, uviedlo medzi nimi i Aristida Aranyossyho. Podľa obžaloby sa mal Aristid Aranyossy dopustiť trestného činu schvaľovania okupácie tým, že „po 2. novembri 1938, keď následkom tzv. viedeňského verdiktu mocností Osi musela Československá republika odstúpiť Horthyovskému Maďarsku svoje južné pohraničné kraje Slovenska a medzi nimi i Košice, ešte pred prevzatím civilnej správy maďarskými úradmi sa dr. Aristid Aranyossy zúčastnil zhromaždenia advokátov v Košiciach, na ktorom títo sa rozhodli, že vzhľadom na túto radostnú zmenu vystupujú zo sväzku československej stavovskej organizácie svojho času im protiprávne nanútenej a začleňujú sa pod svrchovanosť zákonnej ich dávnej maďarskej stavovskej organizácie, na tomto shromaždení prevzal členstvo v správnej komisii advokátov v Košiciach až do ich zákonnej úpravy maďarskými vrchnosťami, ako člen správnej komisie advokátov v Košiciach súhlasil s odoslaním pozdravného prípisu pre Magyar Nemzeti Tanács, v ktorom advokátsky zbor v Košiciach vyslovuje svoju neopísateľnú radosť z tzv. oslobodenia Felvidéku a dáva sa tejto ustanovizni do služieb k znovuvýstavbe maďarského právneho poriadku na pripojenom území, a tiež ako člen správnej komisie advokátov v Košiciach sa zúčastnil ovenčenia Rákoczyho pamätnej dosky na znak vďaky a radosti z pripojenia slovenského južného pohraničia z ČSR k Maďarsku.“ Podanú obžalobu z 28.7.1946  odôvodnil námestník obžalobcu pri Okresnom ľudovom súde v Košiciach tým, že „skutkový stav zistil z časopisu Kassai Ujság č. 257 z 10. novembra 1938“ a tento článok označil ako jediný dôkaz, ktorý žiadal v trestnom konaní vykonať.
Predseda Okresného ľudového súdu v Košiciach nariadil termín hlavného pojednávania na deň 30.8.1946 o 8,00 hod. v pojednávacej sieni č. dv. 46 v budove Hlavného súdu v Košiciach, tj. v budove bývalej súdnej tabule. Predvolal predvolánkou z 9.8.1946 obžalovaného dr. Aristida Aranyossyho, obžalobcu ľudového súdu a o termíne upovedomil aj Oblastné veliteľstvo národnej bezpečnosti Košice. Obžalovaného poučil o práve zvoliť si obhajcu z radov advokátov zapísaných v osobitnom zozname advokátov vedenom Povereníctvom pravosúdia.

Na hlavnom pojednávaní 30.8.1946 Okresnému ľudovému súdu predsedal dr. Rudolf Sinčák, asistovali mu štyria prísediaci (Ján Ninik, Alexander Strelinger, Jozef Chyla a Vojtech Jakubík). Dostavil sa obžalobca okresného ľudového súdu dr. Andrej Búza i obžalovaný. Obhajcu si nezvolil. Obžalovaný po prečítaní obžaloby uviedol, že tejto porozumel a cíti sa nevinný. Dodal, že na kritickej schôdzke spomínanej v článku vôbec prítomný nebol a poukázal na to, že na tejto schôdzke sa nezúčastnil preto, že počas prvej republiky nebol nikdy organizovaný v žiadnej maďarskej strane, bol lojálnym občanom a politike sa nevenoval. Vôbec sa nezúčastnil ani kladenia venca k pomníku Rákocziho. Naopak uviedol, že: „počas okupácie, kde mohol chránil osoby slovenskej národnosti, ktoré z toho vyplývajúce nepríjemnosti mali“, na dôkaz čoho predložil „prehlásenie p. biskupa Čárskeho, hl. adjunkta čs. železníc Regéciho, Mikuláša Semetkayiho, Jána Rajackého, ďalej potvrdenie dr. Štefana Perényiho, prehlásenie Angely Huskovej, obecné svedectvo obce Gyňov, prehlásenie Marty Birnbaumovej ako aj dr. Štefana Kaifera“.  Tieto vyhlásenia pochádzajúce z rokov 1944 a 1945 boli prečítané a zložené do spisu. Ďalej však obžalovaný pri výsluchu  uviedol, že počas okupácie bol členom preverovacej komisie pre zamestnancov pôšt a železníc, ale dodal, že aj tam pomáhal Slovákom a to dokonca tak, že predseda komisie z Budapešti sa preto vzdal funkcie. Obžalobca vzápätí rozšíril obžalobu v tom zmysle, že na koniec skutkovej vety sa pripája „a ako osoba pre okupantov spoľahlivá stal sa členom preverovacej komisie, cieľom ktorej bolo zistiť, ktorý Slovák je pre Maďarskú štátnu myšlienku nespoľahlivý, teda napomáhal i takto činnosti okupantov.“ Obžalovaný na rozšírenú obžalobu predniesol, že ani v tejto časti sa necíti vinný, pretože i v tejto komisii prejavoval antifašistické zmýšľanie proti okupantom. Po tom, čo bol vykonaný dôkaz prečítaním odpisu článku z časopisu Kassai Ujság z 10. novembra 1938, bol o 10,00 hod. vyhlásený „Menom republiky a slovenského národa“ rozsudok.

Aristid Arannyossy bol týmto rozsudkom spod obžaloby oslobodený (obr. č. 65). Okresný ľudový súd po tom, čo zhrnul vyjadrenia obžalovaného a poukázal na obsah vyhlásení predložených obžalovaným, uviedol: „Proti popieraniu obžalovaného jedine na základe novinárskeho článku Kassai Ujságu z 10.11.1938, na ktorý sa obžaloba ako dôkaz odvoláva, súd nemal za preukázané dostatočne, že by bol sa obžalovaný činu jemu za vinu kladenému dopustil, preto bolo treba rozhodnúť podľa enunciátu zhora. Z obsahu článku totiž nevysvitá, že by bol sa obžalovaný skutočne tejto schôdzky zúčastnil, alebo aspoň predom prejavil súhlas so svojím zvolením do správnej komisie, zvolenej na tomto zhromaždení a že by sa bol tiež osobne zúčastnil pri kladení venca na pomník Rákocziho. Obžalovaný síce priznal, že bol členom preverovacej komisie, ale z pripojených svedectiev vysvitá, že v tejto komisii týmto zamestnancom Slovákom práve pomáhal a neškodil a jedine tá okolnosť, že členom preverovacej komisie bol, podľa názoru súdu nie je takou činnosťou, ktorá by spadala pod trestné ustanovenia nariadenia č. 33/45 Sb. n. SNR“.

Spis končí záznamom, podľa ktorého sa 4.9.1946 dostavil dr. Aristid Aranyossy a požiadal o vydanie zo spisu ním doložených originálov prehlásení osôb o jeho správaní sa počas vojny, ktoré mu so súhlasom predsedu sudu boli v rovnaký deň i vydané.
Následne sa listom zo 17. decembra 1947 obracia Advokátska komora Bratislava na Okresný ľudový súd v Košiciach so žiadosťou o zapožičanie spisu, ktorý je 9.3.1948  komore súdom aj zaslaný a následne súdu vrátený.
Z tohto dôvodu dr. Aristid Aranyossy teda v zoznamoch advokátov z rokov 1946 a 1947 zapísaný nie je. Jeho meno sa zjavuje až v zozname z roku 1948 s poznámkou, že bol do zoznamu komorou zapísaný 12.5.1948 so sídlom na Šrobárovej 22 v Košiciach. Po predložení rozsudku Okresného ľudového súdu totiž prešiel aj preverením Akčným výborom advokátov, ktorý bol v advokátskej komore ustanovený a prostredníctvom, ktorého mali byť  z  advokácie v rámci jej „očisty“ odstraňovaní tí, ktorí mohli predstavovať prekážku transformácie advokácie.

Advokátska komora k 15.6.1948 evidovala so sídlom v Košiciach tak spolu už 28 advokátov.

Poštátnenie advokácie v Košiciach
V tom čase však už nastáva koniec súkromnej advokácie; bol prijatý zák. č. 323/1948 Sb. o advokácii (advokátsky poriadok), ktorým boli zrušené advokátske komory, likvidované súkromné advokátske praxe a zriadené Krajské združenia advokátov v sídlach krajských súdov. Ich úlohou bolo riadiť výkon advokácie vo svojom obvode, na nich prešli práva a povinnosti zrušených advokátskych komôr. Orgánmi KZA boli členská schôdza, výbor a predseda. Na čas do ustanovenia riadnych orgánov združení vymenoval ich predsedu a výbor minister spravodlivosti. KZA prijímalo členov, určovalo im sídlo a viedlo ich zoznam. Advokátom mohol byť iba ten, kto bol členom krajského združeniach advokátov a tým sa mohol stať iba ten, kto bol štátne spoľahlivý a oddaný ľudovodemokratickému zriadeniu. O tom, či bude doposiaľ praktikujúci advokát prevzatý do združenia rozhodovali správne komisie. Neprevzatí advokáti stratili právo vykonávať advokáciu a pre účely likvidácie ich advokátskych kancelárii im komisia ustanovila likvidátorov.

Predsedom tejto komisie v Košiciach bol dr. Konrád Glatz, inak advokát vykonávajúci advokáciu od 1.7.1936. Pre Košický a Prešovský kraj bolo zriadené spoločné Krajské združenie advokátov pre kraje Košice – Prešov so sídlom v Košiciach a počet advokátov bol určený spolu najprv na 95. Združenie sídlilo na Rooseweltovej 7 v Košiciach. Každý advokát v rámci preverovania pre rozhodnutie o prevzatí do KZA predkladal rozsiahle dotazníky a životopisy.

V roku 1950 má Aristid Aranyossy 71 rokov, ale svojho povolania sa nechce vzdať. Snaží sa, aby mohol pracovať ďalej. Na to ale musí byť prevzatý KZA za člena (obr. č. 66). V kancelárii v dome so svojim zemianskym erbom nad vchodom vypisuje dotazníky, ktoré mu KZA zasiela. Na výzvu KZA listom z 24.4.1950 uvádza, že jeho kancelária pozostáva z dvoch miestností o rozmeroch 6 x 5 a 6 x 7 metrov, má jediný písací stroj Remington, tri kancelárske skrine, dva písacie stoly a tri stoličky. Predkladá zoznam vecí, v ktorých poskytoval právnu pomoc na základe ustanovenia pre právo chudoby, v roku 1949 išlo o 11 civilných vecí (najmä detské výživné, rozluka manželstva) a v konaní trestnom o sedem vecí. Vykazuje aj činnosť na verejných bezplatných poradniach – sedem ráz od ôsmej hodiny ráno do pol jednej. Uvádza sumu, ktorú za niektoré veci vyúčtoval a vo vzťahu k iným zdôrazňuje, že tieto neúčtoval, pretože ich považuje za „nobile officium“. Pripája pozdrav „Päťročnici zdar!“. V životopise pre KZA z 9.3.1950 stručne uvádza: „Počas maďarskej okupácie som bol tiež tak ako otec predsedom advokátskej komory v Košiciach, jednohlasne som bol zvolený, aj židia hlasovali za mňa“. V dotazníku z 11.4.1951 (obr. č. 67, 68, 69, 70) odpovedá na otázku „akou straníckou školou si prešiel?“, že sa zúčastnil v Starom Smorkovci vo Vysokých Tatrách od 1.11.1949 – 16.11.1949 kurzu pre advokátov. Zrejme veriac, že mu to pri preverovaní pomôže, keďže nie je členom KSČ ani ROH, mimo rubrík dodáva „som členom Sväzu priateľov SSSR“. V rovnakom dotazníku na otázku „Prečo nie si verejne činný“ uvádza „mám 71 rokov“ a na otázku „ako si splnil záväzok k IX. zjazdu KSČ?“ odpovedá „v rámci advokátsva“. Na otázku č. 54 dotazníka „aké denné, týždenné časopisy máš pre kanceláriu a čakáreň predplatené?“, keďže žiadne vhodné noviny predplatené zrejme nemá, uvedie „každý deň kúpim a čítam Pravdu“. Keď bude o rok vypisovať ďalší dotazník, Pravdu už bude mať predplatenú. Do kolónky 58. na otázku „ktoré marxistické diela si preštudoval?“ odpovie, že „Dejiny a Za socialistické právo“. Musí vysvetľovať, že počas vojny cestoval viac ráz do Budapešti – uvádza pravdu, že tam mal povinnosti ako člen komisie pre sudcovské a advokátske skúšky. Neustále musí opakovať, že počas vojny pomáhal Slovákom, uvádza i konkrétne prípady, snaží sa prispôsobiť novoprišlej terminológii, ale veľmi sa mu to nedarí: „u vojenského súdu som obhajoval J. Jakaba, košického obyvateľa, poťažme robotníka, ktorý pre rozšírenie komunistických letákov stál pred vojenským súdom. Súd ho oslobodil, menovaný slúži aj dnes u vodohospodárstva mesta Košíc“.

Okresný sekretariát Komunistickej strany Slovenska sa vyjadruje k možnosti prevzatia Aristida Aranyossyho do KZA. Neuvádza žiadne námietky, v liste KZA píše: „Preskúmali sme advokátov (...) k Aristidovi Aranyossymu uvádzame: za býv. ČSR nebol známy, dnes je indiferentným meštiakom“. Naopak vedúci krajského súdu v Košiciach v roku 1950 Povereníctvu spravodlivosti oznamuje, že „Vzhľadom na vysoký vek niektorých advokátov z Košíc, bolo by žiadúce, aby pred súdom už nevystupovali, ale daní boli na odpočinok. Sú to advokáti: Aranyossy, Horváth, Kertéz, Nógrady, Perényi, Szmrecsány, Fried, Vaško, Rákossy a Skalský“

Krajské združenie advokátov pre kraje Košice – Prešov pod č. 3270/1951 nakoniec rozhodlo 21.6.1951 o prevzatí dr. Aristida Aranyossyho za svojho člena s miestom výkonu advokácie v Košiciach. Aristid Aranyossy v rovnaký deň do rúk predsedu správnej komisie zložil v poradí svoj piaty advokátsky sľub. Je zaradený do Advokátskej poradne č. 2 v Košiciach s väčšinou starších kolegov,  ktorých KZA prevzalo napriek stanovisku vedúceho krajského súdu. Jednotliví advokáti, ktorí boli prevzatí do KZA prenechali svoje kancelárie a zariadenie KZA (obr. č. 71).

Dňa 1.1.1952 nadobudol účinnosť nový zák.č.114/1951 Zb. o advokácii, ktorý reorganizoval advokáciu, avšak Aristida Aranyossyho sa nedotkol.

V Košiciach boli vytvorené dve advokátske poradne – AP č. 1 v miestnostiach advokátov dr. Konrád Glatz – dr. Alexander Rodan – dr. Štefan Fényes a AP č. 2 v miestnostiach dr. Štefana Kaifera v budove Slovenskej banky. Následne bude postavená budova KZA na Štúrovej ulici, do ktorej sa koncom 50. rokov nasťahujú všetci košickí advokáti.
Advokátska poradňa č. 1 sídli na (medzičasom už) Leninovej ulici č. 4, jej vedúcim je dr. Alexander Rodan a členmi k 1.5.1953 sú dr. Štefan Fenyeš, dr. Konrád Glatz, dr. Andrej Habiňák, dr. Ľudovít Horváth, dr. Gaston Kertés, dr.Štefan Kisiday, dr. Ervín Löffler a dr. Dezider Stodola. Má zriadené pobočky v Kráľovskom Chlmci (dr. Anton Hocman, dr. Halaszová – Starková), Moldave (dr. Pavel Schürger), Poprade (dr. Zoltán Arje, dr.Juraj Sinay) a Rožnave (dr. Mikuláš Tomečko, dr. Zoltán Veslár). Advokátska poradňa č. 2 sídli na Leninovej ul.č. 10, jej vedúcim je dr. Alexander Hajna a členmi jeho švagor dr. Mikuláš Gaško, dr. Aristid Aranyossy, dr. Štefan Kaifer, dr. Emil Miňa, dr. Albert Nogrady, dr. Vojtech Perényi, dr. Pavol Szmrecsány, dr. Andrej Svitanič. Má zriadené pobočky v Gelnici (dr. Štefan Pásztor), Kežmarku (dr. Ernest Rolný), Levoči (dr. Artur Höflich, dr. Robert Vaško) a Spiškej Novej Vsi (dr. Ondrej Lorber, dr. Fridrich Skalský a dr. Ivan Skalský). Priamo v Košiciach teda k 1.5.1953 vykonáva advokáciu už iba 18 advokátov. Tento počet sa nezvýši ani k 1.1.1955, v poradni č. 1 však vystrieda dr. Dezidera Stodolu dr. Alexander Ferčák a v poradni č. 2 dr. Pavla Szemercsányho dr. Tomáš Kobulniczký. Aristid Aranyossy je naďalej advokátom poradne č. 2.

V roku 1952 vedúci Advokátskej poradne č. 2 v kádrovom dotazníku (obr. č. 72) Aristidovi Aranyossymu 31.5.1952 uvedie: „Pochádza z advokátskej rodiny, je ženatý, bezdetný. Rodinné pomery sú usporiadané, s nikým sa nestýka a požíva dobrú povesť. Vlastní jeden dom na Šrobárovej 22, kde aj býva a jednu záhradu. Svoj voľný čas venuje tejto záhrade, ktorú s manželkou obrábajú. S cudzinou nekorešponduje. Menovaný politicky organizovaný neni. Vzhľadom na jeho vysoký vek ani po stránke politickej ani masovoorganizačnej činnosti už do úvahy neprichádza. Je však usilovný a snaží sa prispôsobiť k dnešným pomerom. Počas maďarskej okupácie bol advokátom v Košiciach a zastával funkciu predsedu maď. advokátskej komory. Menovaný je snaživý, avšak pre jeho vysoký vek je už málo výkonný. Pre porušený zdravotný stav nezastáva žiadnu vážnejšiu úlohu v poradni, zaobstaráva jednoduchšiu civilnú agendu.“
Čas je neúprosný - je už len otázkou času, kedy sa Aristid Aranyossy advokácie vzdá. Urobí tak nakoniec listom z 31.3.1955 (obr. č. 73), v ktorom požiada o zrušenie svojho členstva v Advokátskej poradni č. 2 v Košiciach k 1. júlu 1955 a to vzhľadom „na vysoký vek a nepriaznivý zdravotný stav.“ Ústredie advokátskych komôr jeho žiadosti vyhovie (obr. č. 74) a dňom 30. júna 1955 prestáva dr. Aristid Aranyossy definitívne advokáciu vykonávať.

Na sklonku života Aristida Aranyossyho
Po odchode z advokácie sa vracia k spisovaniu poľovníckych spomienok. Už dávnejšie prispel spomienkami do knihy Košické poľovnícke historky (vyšla ešte v 1940). Teraz píše ďalej, spomienok je dostatok, pretože poľovníctvu sa začal venovať ešte v roku 1896. Prácu nazval „Pekné a šťastné poľovnícke dni“ s podnázvom „Bolesť strateného raja“. Zoltán Balassa z rukopisu cituje: „Tento názov vyjadruje krásu a šťastie mojich poľovníckych dní, ktorú som cítil počas poľovania. Bol som šťastný, ak som mohol byť vonku v lese, na lúke a aj vtedy som bol šťastný, keď bohyňa Diana ma nevyznamenala svojou pozornosťou, lebo som miloval prírodu, ktorú som vždy považoval za chrám.“ V spomienkach opisuje svoje poľovačky počas šiestich desaťročí, spomína ako s bratom poľoval v revíri v Čani, kde kedysi zastrelil prvých zajacov.
Má však už 77 rokov a jeho život sa blíži ku koncu. Smrť ho údajne zastihla ako následok zranenia po zachytení električkou na Námestí maratónu mieru v Košiciach (spisy o dopravných nehodách z tohto času sa nedochovali). 
Aristid Aranyossy zomrel 14.10.1955 v Košiciach, pochovaný je na Rozálii v rodinnej hrobke. Pohreb mal 17.10.1955 o 10,30 hod., na parte (obr. č. 75) stojí napísané: „dr. Aristid Aranyossy, advokát a bývalý predseda 2. Košickej advokátskej komory“
Manželka Hedviga ho prežila a po jeho smrti dom na Alžbetinej ulici nakoniec predala štátu, ktorý tam zriadil v roku 1979 výstavné siene Východoslovenskej galérie (obr. č. 76).

Záver
Aristid Aranyossy pôsobil v advokácii s  nútenou prestávkou dvoch rokov po 2. sv. vojne od 27. mája 1905 do 30. júna 1955, teda viac než 50 rokov. S menom Aranyossy však bola košická advokácia spojená viac než jedno storočie. Výsledky storočného pôsobenia tejto rodiny v advokácii navzdory zmenám spoločenských pomerov  sú hodné obdivu i dnes.

Literatúra:
MIHÓKOVÁ, M.: Slovník košických osobností (1848-1918). Štátna vedecká knižnica, Košice, 1995, str. 30-31.
Spomienky MUDr. Balaszyho
A kassai ügyvédi kamara ügyrendje.(Poriadok  Košickej advokátskej komory), Košice, 1875.
Emlékkönyv az ügyvédi kamarák fennállásának 125. Évfordulójára. Borsod-Abaúj-zemplén megyei ügyvédi kamara, str. 19.
GAŠPAR, J.: Košice. Pohľady do histórie mesta. Na starých pohľadniciach, Region Poprad, s.r.o., Poprad, 2011.
POTEMRA, M.: Politický a hospodársky život v Košiciach v rokoch 1938 – 1945. ŠVK, Košice, 1986. Diel. I, str. 243 - 251, Diel. II. str. 265 - 268.
KAIFER, Š.: Môj pohľad do pomerov v Košiciach. Spravodajca slovenskej advokácie č.2/1989.
BALASSA, Z.: História. Články uverejnené v denníku Korzár (www.sme.sk)
A Kassai Ügyvédi Kamara 1912. Évi jelentése. (Vyročná správa Košickej advokátskej komory za rok 1912). Košice, 1913.
A Kassai Ügyvédi Kamara  Évi jelentése az 1940. évröl . (Vyročná správa Košickej advokátskej komory za rok 1940). Košice, 1941.
A Kassai Ügyvédi Kamara  Évi jelentése az 1941. évröl . (Vyročná správa Košickej advokátskej komory za rok 1940). Košice, 1942.
A Kassai Ügyvédi Kamara  Évi jelentése az 1942. évröl . (Vyročná správa Košickej advokátskej komory za rok 1940). Košice, 1943.
A Kassai Ügyvédi Kamara  Évi jelentése az 1943. évröl . (Vyročná správa Košickej advokátskej komory za rok 1940). Košice, 1944.
A Kassai Ügyvédi Kamara  Évi jelentése az 1944. évröl . (Vyročná správa Košickej advokátskej komory za rok 1940). Košice, 1945.

Novopostavená budova Kráľovskej súdnej stolice v Košiciach (začiatok 20. storočia)

Novopostavená budova Kráľovskej súdnej tabule v Košiciach (začiatok 20. storočia)

Odtlačok pečiatky Košickej advokátskej komory

Listina o advokátskom sľube Augustína Aranyossyho (2.5.1842)

Dr. Ladislav Aranyossy ako mladý advokát

Listina z Košickej právnickej akadémie o štúdiu Ladislava Aranyossyho (1. semester)

Listina z Košickej právnickej akadémie o štúdiu Ladislava Aranyossyho (2. semester)

Listina z Košickej právnickej akadémie o štúdiu Ladislava Aranyossyho - vysvedčenie (22.9.1868)

Listina z Košickej právnickej akadémie o štúdiu Ladislava Aranyossyho (absolutorium)

Listina z Košickej právnickej akadémie o štúdiu Ladislava Aranyossyho (absolutorium 2. strana – jednotlivé predmety)

Listina z Košickej právnickej akadémie o štúdiu Ladislava Aranyossyho (absolutorium 3. strana)

Vysvedčenie o advokátskej skúške Ladislava Aranyossyho

Hlavičkový papier advokáta Ladislava Aranyossyho (5.10.1895)

Potvrdenie o zápise Ladislava Aranyossyho v Košickej advokátskej komore (1868)

Advokátsky diplom Ladislava Aranyossyho

Potvrdenie o členstve Ladislava Aranyossyho v Spolku košických advokátov (3.12.1868)

Dom Aranyossyovcov po prestavbe na konci 19. storočia s erbom rodiny nad vchodom a freskou Acháca Aranyossyho (uverejnené v publikácii GAŠPAR, J.: Košice. Pohľady do histórie mesta. Na starých pohľadniciach, Region Poprad, s.r.o., Poprad, 2011).

Erb rodiny Aranyossyovcov nad vchodom ich domu na Šrobárovej ulici

Augustínv Arannyossy (sediaci uprostred) s rodinou (Ladislav Aranyossy stojaci vľavo)

Ladislav Aranyossy s rodinou (manželka, synovia Aristid a Andrej v uniforme) a svojim poľovníckym psom

Ladislav Aranyossy v poľovníckom obleku

Úmrtné oznámenie Ladislava Aranyossyho vydané Košickou advokátskou komorou

Úmrtné oznámenie Ladislava Aranyossyho

Hrobka rodiny Aranyossyovcov na cintoríne Rozália

Aristid a Andrej Aranyossyovci v detskom veku

Aristid a Andrej Aranyossyovci v detskom veku

Absolutorium Aristida Aranyossyho na Košickej právnickej akadémii

Absolutorium Andreja Aranyossyho na Košickej právnickej akadémii

Potvrdenie Košickej advokátskej komory o zápise Aristida Aranyossyho ako advokátskeho osnovníka pod č. 396 (2.3.1901)

Potvrdenie Košickej advokátskej komory o zápise Andreja Aranyossyho ako advokátskeho osnovníka pod č. 395 (2.3.1901)

Rovnopis potvrdenie Košickej advokátskej komory o zápise Aristida Aranyossyho ako advokátskeho osnovníka pod č. 396 (2.3.1901)

Rovnopis potvrdenia Košickej advokátskej komory o zápise Andreja Aranyossyho ako advokátskeho osnovníka pod č. 395 (2.3.1901)

Potvrdenie o praxi advokátskeho osnovníka Aristida Aranyossyho podpísané jeho otcom (22.3.1905)

Potvrdenie o praxi advokátskeho osnovníka Andreja Aranyossyho podpísané jeho otcom (22.3.1905)

Žiadosť o pripustenie k advokátskej skúške Aristida Aranyossyho

Žiadosť o pripustenie k advokátskej skúške Andreja Aranyossyho

Vysvedčenie o advokátskej skúške Aristida Aranyossyho (16.5.1905)

Vysvedčenie o advokátskej skúške Andreja Aranyossyho (16.5.1905)

Potvrdenie Košickej advokátskej komory o zápise Aristida Aranyossyho do zoznamu advokátov pod č. 437 (27.5.1905)

Potvrdenie Košickej advokátskej komory o zápise Andreja Aranyossyho do zoznamu advokátov pod č. 436 (27.5.1905)

Pozvánka „pána advokáta dr. Aristida Aranyossyho von Forbasz“ na prijatie na cisárskom dvore 5.9.1910 v obradnej sále s poznámkou, že páni generáli, ostatní páni od armády a štátni úradníci sa majú dostaviť v službnej uniforme avšak bez služobných odznakov a civilní páni vo fraku

Andrej Aranyossy (vľavo) a Aristid Aranyossy (vpravo) na začiatku 1. svetovej vojny

Udelenie vyznamenania Aristidovi Aranyossymu (17.2.1915)

Udelenie vyznamenania Andrejovi Aranyossymu (2.3.1915)

Aristid Aranyossy počas 1. sv. vojny

Andrej Aranyossy počas 1. sv. vojny

Budova Sedrie v Košiciach po prestavbe (okolo 1930)

Budova Okresného súdu v Košiciach po prístavbe k justičnému palácu (okolo 1930)

Hlavičkový papier advokátskej kancelárie Andreja a Aristida Aranyossyovcov (19.5.1925)

Aristid a Andrej Aranyossyovci ako poľovníci

Úmrtné oznámenie Andreja Aranyossyho s uvedením povolania „advokát“

Hlavičkový papier advokáta Aristida Aranyossyho (27.3.1930) používaný po smrti Andreja Aranyossyho

Aristid Aranyossy

Hlavičkový papier 2. Košickej advokátskej komory

Článok uverejnený v novinách Kassai Ujság, 1938, č. 257, 10.11.1938, str. 4 opisujúci kolektívne vystúpenie niektorých košických advokátov z advokátskej komory a vytvorenie výkonného výboru s uvedením jeho členov

Potvrdenie o zápise Arstida Aranyossyho do (2.) Košickej advokátskej komory (17.4.1939)

Titulná strana výkazu praxe advokátskeho koncipienta Košickej advokátskej komory (osnovník dr. Fidél Hammer)

Rubriky výkazu praxe advokátskeho koncipienta Košickej advokátskej komory (osnovník dr. Fidél Hammer)

Druhá dvojstrana preukazu advokátskeho koncipienta Košickej advokátskej komory (1941) (osnovník dr. Fidél Hammer)

Tretia dvojstrana preukazu advokátskeho koncipienta Košickej advokátskej komory (1941) (osnovník dr. Fidél Hammer)

Výročná správa Košickej advokátskej komory za rok 1940

Titulná strana rozsudku Okresného ľudového súdu v Košiciach č. k. Tľud I 397/46 z 30.8.1946, ktorým bola dr. Aristid Aranyossy oslobodený spod obžaloby

Dekrét Krajského združenia advokátov pre kraje Košice – Prešov o prevzatí dr. Aristida Aranyossyho za člena (21.6.1951)

Žiadosť dr. Aristida Aranyossyho o ukončenie členstva v Krajskom združení advokátov (31.3.1955)

Oznámenie Ústredia advokátskych poradní o skončení členstva dr. Aristida Aranyossyho v Krajskom združení advokátov k 30.6.1955 (z 29.4.1955)

Úmrtné oznámenie Aristida Aranyossyho, „bývalého advokáta a predsedu 2. Košickej advokátskej komory“

Dom Aranyossovcov na Šrobárovej ulici dnes

Príloha:

Zoznam advokátov zapísaných v Advokátskej komore v Turčianskom Sv. Martine so sídlom v Košiciach k 31. decembru 1936:

Zoznam advokátov zapísaných v Advokátskej komore v Košiciach so sídlom v Košiciach k 1. júlu 1940:

Dr. Aczél Gyula so sídlom Fö-utca 9
Dr. Aranyossy Arisztid so sídlom Szathmáry György-utca 22
Dr. Brükk Sándor so sídlom Fö-utca 24
Dr. Burger Tibor so sídlom Bercsényi-utca 11
Dr. Darvas Sándor so sídlom Bercsényi-utca 18
Dr. Dacsinszky Adolf so sídlom Szathmáry György-utca 22
Dr. Dióssy Antal so sídlom Kazinczy-utca 4
Dr. Elkán Miksa  so sídlom Kazinczy-utca 5
Dr. Farkas József  so sídlom Bethlen-krt. 63
Dr. Fényes Andor  so sídlom Szathmáry György-utca 6
Dr. Fenyő Árpád so sídlom Takács M.-u. 1
Dr. Gaskó Miklós so sídlom Konrády L.-u. 11
Dr. Gedeon Gyula so sídlom Hunyady-u. 7
Dr. Gergely Mihály so sídlom Fö-utca 92
Dr. Glatz Konrád so sídlom Fö-utca 4
Dr. Gráner Miksa so sídlom Fö-utca 19
Dr. Halmi Béla so sídlom Fö-utca 25
Dr. Halmi Félix so sídlom Fö-utca 25
Dr. Havas Gábor so sídlom Bercsényi-utca 9
Dr. Hercz Andor so sídlom Fö-utca 29
Dr. Herz Ignácz so sídlom Fö-utca 29
Dr. Herz József so sídlom Bercsényi-utca 22
Dr. Hitsch Károly  so sídlom Szt. István – krt. 10
Dr. Hlatky László  so sídlom Fö-utca 18
Dr. Horváth Lájos so sídlom Fö-utca  4
Dr. Idrányi Béla  so sídlom Fö-utca 46
Dr. Kaifer István  so sídlom Szt. István-krt.11
Dr. Kemenczky Kálman  so sídlom Tinódy Sebestyén-utca 3
Dr. Kertész Gaszton  so sídlom Bercsényi-utca 20
Dr. Kolos Ákos  so sídlom Szathmáry Gy.-u- 12
Dr. Korach Kálmán so sídlom Éder-utca 8
Dr. Ladányi Jenö  so sídlom Fö-utca 68
Dr. Leskó Géza  so sídlom Fö-utca 22
Dr. Littmann Sándor so sídlom Szt. István-krt. 5
Dr. Nagyidai Ernö  so sídlom Kossuth L.-u. 5
Dr. Neményi Károly  so sídlom Honvédek-u. 3
Dr. Novák Jenö  so sídlom Szt. István-krt. 25
Dr. Pajor Miklós  so sídlom Fö-utca  35
Dr. Pilát József  so sídlom Luzsénszky Pál-u. 4
Dr. Polinszky Jenö  so sídlom Petöfi-tér 4
Dr. Rédeky István  so sídlom Ferencz József-krt. 9
Dr. Rédeky László  so sídlom Szathmáry Gy-utca 19
Dr. Rézbanyay Dezsö  so sídlom Vörösmarty-tér 13
Dr. Szalai György  so sídlom Dobó-utca 5
Dr. Simonyi Andor so sídlom Petöfi-tér 3
Dr. Strausz Miklós  so sídlom Apponyi A.-u. 2
Dr. Szalter György  so sídlom Luther-utca 1
Dr. Török István  so sídlom Szt. István-krt.2
Dr. Toronszky Emil  so sídlom Szt. István-krt. 3
Dr. Tóth Arpád  so sídlom Fö-utca 6
Dr. Ungár Joób  so sídlom Honvédek-útja 5
Dr. Weiser Ernö  so sídlom Honvédek-útja 5
Dr. Wirkmann Ármin  so sídlom Horthy M. –tér 20
Dr. Wirkmann János  so sídlom Horthy M. – tér 20
Dr. Wollner Gyula  so sídlom Petöfi-tér 8

(A Kassai Ügyvédi Kamara  Évi jelentése az 1940. évröl . Košice, 1940.)

Zoznam advokátov zapísaných v Advokátskej komore v Košiciach so sídlom v Košiciach k 1. júnu 1942:

Dr. Aranyossy Arisztid so sídlom Szathmáry György-utca 22
Dr. Berger Dezsö so sídlom Szt. István-krt.10
Dr. Brükk Sándor so sídlom Fö-utca 24
Dr. Burger Tibor so sídlom Bercsényi-utca 11
Dr. Darvas Sándor so sídlom Bercsényi-utca 18
Dr. Dacsinszky Adolf so sídlom Szathmáry György-utca 22
Dr. Dióssy Antal so sídlom Kazinczy-utca 4
Dr. Elkán Miksa  so sídlom Kazinczy-utca 5
Dr. Farkas József  so sídlom Bethlen-krt. 63
Dr. Fényes Andor  so sídlom Szathmáry György-utca 6
Dr. Fényes István  so sídlom Szathmáry György-utca 6
Dr. Fenyő Árpád so sídlom Takács M.-u. 1
Dr. Gaskó Miklós so sídlom Konrády L.-u. 11
Dr. Gergely Mihály so sídlom Fö-utca 92
Dr. Glatz Konrád so sídlom Fö-utca 4
Dr. Gráner Miksa so sídlom Fö-utca 19
Dr. Hajna Sándor, Konrády L.-u. 11
Dr. Halmi Béla so sídlom Fö-utca 25
Dr. Halmi Félix so sídlom Fö-utca 25
Dr. Havas Gábor so sídlom Bercsényi-utca 9
Dr. Hercz Andor so sídlom Fö-utca 29
Dr. Herz Ignácz so sídlom Fö-utca 29
Dr. Herz József so sídlom Bercsényi-utca 22
Dr. Hitsch Károly  so sídlom Szt. István – krt. 10
Dr. Hlatky László  so sídlom Fö-utca 18
Dr. Horváth Lájos so sídlom Fö-utca  4
Dr. Idrányi Béla  so sídlom Fö-utca 46
Dr. Kaifer István  so sídlom Fö-utca 10
Dr. Kemenczky Kálman  so sídlom Tinódy Sebestyén-utca 3
Dr. Kertész Gaszton  so sídlom Bercsényi-utca 20
Dr. Kolos Ákos  so sídlom Szathmáry Gy.-u- 12
Dr. Korach Kálmán so sídlom Éder-utca 8
Dr. Ladányi Jenö  so sídlom Fö-utca 68
Dr. Leskó Géza  so sídlom Fö-utca 22
Dr. Littmann Sándor so sídlom Szt. István-krt. 5
Dr. Nagyidai Ernö  so sídlom Kossuth L.-u. 5
Dr. Neményi Károly  so sídlom Honvédek-u. 3
Dr. Nógrádi Albert so sídlom Bercsényi-u. 2
Dr. Novák Jenö  so sídlom Szt. István-krt. 25
Dr. Pajor Miklós  so sídlom Fö-utca  35
Dr. Pilát József  so sídlom Luzsénszky Pál-u. 4
Dr. Polinszky Jenö  so sídlom Petöfi-tér 4
Dr. Rédeky István  so sídlom Ferencz József-krt. 9
Dr. Rédeky László  so sídlom Szathmáry Gy-utca 19
Dr. Rézbanyay Dezsö  so sídlom Kosuth L.-u. 14
Dr. Szalai György  so sídlom Várkapu u. 13
Dr. Simonyi Andor so sídlom Petöfi-tér 3
Dr. Strausz Miklós  so sídlom Apponyi A.-u. 2
Dr. Szalter György  so sídlom Luther-utca 1
Dr. Török István  so sídlom Szt. István-krt.2
Dr. Toronszky Emil  so sídlom Szt. István-krt. 3
Dr. Tóth Arpád  so sídlom Fö-utca 6
Dr. Weiser Ernö  so sídlom Honvédek-útja 5
Dr. Widder István so sídlom Bercsényi-u. 8
Dr. Wirkmann Ármin  so sídlom Horthy M. –tér 20
Dr. Wirkmann János  so sídlom Horthy M. – tér 20
Dr. Wollner Gyula  so sídlom Petöfi-tér 8

(A Kassai Ügyvédi Kamara  Évi jelentése az 1942. évröl . Košice, 1942.)

Zoznam členov Advokátskej komory na Slovensku so sídlom v Košiciach v roku 1946:

Dr. Alfréd Barač (nevykonáva prax)
Dr. Mikuláš Gaško
Dr. Konrád Glatz
Dr. Pavol Glück
Dr. Herman Gottlieb
Dr. Viliam Görök
Dr. Alexander Hajna
Dr. Martin Horánsky (nevykonáva prax)
Dr. Július Horský
Dr. Ján Hybben
Dr. Štefan Kaifer
Dr. Pavol Kemény
Dr. Alexander Križan (nevykonáva prax)
Dr. Ervín Löffler
Dr. Juraj Mižík (nevykonáva prax)
Dr. Ernest Nadidaj
Dr. Andrej Pázman
Dr. Kazimír Pázman
Dr. Jozef Pichonský 
Dr. Alexander Riesenbach
Dr. Eugen Sabinský (nevykonáva prax)
Dr. Vasilij A. Savruk
Dr. Dezider Stodola (nevykonáva prax)
Dr. Mikuláš Styk (nevykonáva prax)
Dr. Andrej Svitanič
Dr. Vladimír Varsik

(Soznam členov advokátskej komory na Slovensku, Bratislava, Tlačil Kníhtlačiarsky účast. spolok v T. Sv. Martine, 1946)

Zoznam členov Advokátskej komory na Slovensku so sídlom v Košiciach v roku 1947:

Dr. Mikuláš Gaško so sídlom Rybárska 11
Dr. Konrád Glatz
Dr. Pavol Glück
Dr. Alexander Hajna so sídlom Rybárska 11
Dr. Július Horský 
Dr. Ján Hybben so sídlom Štefánikova 43
Dr. Emil Kačo
Dr. Štefan Kaifer so sídlom Štefánikova 10
Dr. Pavol Kemény so sídlom Rooseveltova 2
Dr. Bartolomej Kempler
Dr. Žaklíva Kertésová so sídlom Krmanova 16
Dr. Ervín Löffler so sídlom Nám. Janka Kráľa 4
Dr. Alexander Lysý
Dr. Juraj Mižík
Dr. Ernest Nadidaj so sídlom Benešova 5
Dr. Karol Nemeni so sídlom Trieda Červenej armády 3
Dr. Andrej Pázman so sídlom Štefánikova 25
Dr. Jozef Pichonský so sídlom Nám. Janka Kráľa 5
Dr. Alexander Rodan so sídlom Štefánikova 4
Dr. Vasilij A. Savruk so sídlom Šrobárova 16
Dr. Dezider Stodola so sídlom Puškinova 4
Dr. Mikuláš Styk
Dr. Andrej Svitanič so sídlom Štefánikova 114
Dr. Vladimír Varsik so sídlom Štefánikova 3

(Soznam členov advokátskej komory na Slovensku, Bratislava, Tlačil Kníhtlačiarsky účast. spolok v T. Sv. Martine, 1947)

Zoznam členov Advokátskej komory na Slovensku so sídlom v Košiciach k 15. júnu 1948:

Dr. Aristid Aranyossy
Dr. Michal Fabián
Dr. Štefan Fenyeš so sídlom Trieda Červenej armády 7
Dr. Mikuláš Gaško so sídlom Rybárska 11
Dr. Konrád Glatz  so sídlom Štefánikova 4
Dr. Pavol Glück
Dr. Alexander Hajna so sídlom Rybárska 11
Dr. Július Horský
Dr. Emil Kačo so sídlom Rooseveltova 6
Dr. Štefan Kaifer so sídlom Štefánikova 10
Dr. Pavol Kemény so sídlom Rooseveltova 2
Dr. Bartolomej Kempler
Dr. Žaklíva Kertésová so sídlom Krmanova 16
Dr. Ervín Löffler so sídlom Nám. Janka Kráľa 4
Dr. Alexander Lysý
Dr. Kornel Mačuha
Dr. Juraj Mižík
Dr. Ernest Nadidaj so sídlom Benešova 5
Dr. Karol Nemeni so sídlom Trieda Červenej armády 3
Dr. Albert Nógrády
Dr. Jozef Pichonský so sídlom Nám. Janka Kráľa 5
Dr. Alexander Rodan so sídlom Štefánikova 4
Dr. Vasilij A. Savruk so sídlom Šrobárova 16
Dr. Dezider Stodola so sídlom Puškinova 4
Dr. Mikuláš Styk  
Dr. Jozef Štrausman so sídlom Masarykova 13
Dr. Ladislav Šíp so sídlom Trieda Červenej armády 7
Dr. Andrej Svitanič so sídlom Štefánikova 114

(Advokáti na Slovensku zapísaní do zoznamu advokátov advokátskej komory v Bratislave, 1948)

Zoznam advokátov – členov advokátskych poradní v Košiciach (bez pobočiek) k 1. máju 1953:
Advokátska poradňa č. 1 Košice, Leninova 4:

Vedúci: JUDr. Alexander Rodan

Členovia:    
JUDr. Štefan Fényeš
JUDr. Konrád Glatz
JUDr. Andrej Habiňák
JUDr. Ludovít Horváth
JUDr. Gaston Kertés
JUDr. Štefan Kisiday
JUDr. Ervín Löffler 
JUDr. Dezider Stodola
Advokátska poradňa č. 2 Košice, Leninova 10:

Vedúci: JUDr. Alexander Hajna

Členovia:
JUDr. Aristid
JUDr. Štefan Kaifer 
JUDr. Emil Miňa  
JUDr. Albert Nogrády
JUDr. Vojtech Perényi
JUDr. Pavol Szmrecsányi
JUDr. Andrej Svitanič

(Seznam advokátních poraden a jejich členů. Ústředí advokátních poraden v Praze. Praha, 1953)

Zoznam advokátov – členov advokátskych poradní v Košiciach (bez pobočiek) k 1. januáru 1955:
Advokátska poradňa č. 1 Košice, Leninova 4:
Vedúci: JUDr. Alexander Rodan
Zástupca: JUDr. Štefan Fényeš

JUDr. Peter Kerecman, PhD.
advokát
Košice