XV. konferencia o histórii advokácie (2018)

V poradí 15. konferencia o histórii advokácie sa konala ako súčasť pripomenutia si 100.výročia česko-slovenskej advokácie 21. septembra 2018 v Mestskom dome kultúry Elektra v Luhčoviciach.

Prítomných privítal podpredseda ČAK a zároveň predseda výboru pre históriu advokácie pôsobiaceho pri ČAK JUDr. Petr Poledník. Po jeho zdravici moderátorskú taktovku tradične prevzal JUDr. PhDr. Stanislav Balík, Ph.D. ktorý referoval tému Advokátske komory v českých krajinách v rokoch 1918 – 1938. Spomenul prvorepublikovú existenciu komôr - pre Čechy v Prahe, Moravu v Brne a Sliezsko v Opave. Venoval sa aj pôsobeniu prvého historika advokácie a prezidenta Advokátskej komory v Čechách Aloisa Stompfeho a združovaniu sa v Jednote československých advokátov ako nástupníckom subjekte Spolku československých advokátov či vo Verein der deutschen Rechtsanwälten in Bőhmen pre nemeckú minoritu.

V príspevku „Bourali jsme vesele c. k. mocnářství zpuchřelé“ alebo advokáti v prvom československom odboji košický advokát JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA spomenul účastníkov protihabsburgského boja zo zahraničia, a to Štefana Osuského či Ivana Markoviča, martinských deklarantov Matúša Dulu, Ivana Dérera, Rudolfa Markoviča, Juraja Mičuru, Martina Mičuru, Emila Miloslava Stodolu, Karola Štúra, Jána Ružiaka, Cyrila Horvátha, Ľudovíta Bazovského, Jána Jesenského de Magna Jasen, Milana Mikuláša Ivanku de Draskócz et Jordánföld, Samuela Daxnera de Tótzabar alebo Jána Vanoviča Dianis de Draskócz, sokolov Josefa Eugena Scheinera či Jindřicha Vaníčka, domácich českých odbojárov Přemysla Šámala a Leva Sychravu, mužov „28. októbra“ Aloisa Rašína a Františka Soukupa, budúcich slovenských politikov Roberta Kubiša a Vladimíra Andreja Krna, a napokon prvorepublikových diplomatov – exlegionárov Josefa Švagrovského, Vladimíra Brtníka, Jana Glosa, Václava Němca, Františka Šebestu, Václava Rejholca, Josefa Miroslava Linharta a Vladimíra Slavíka.

Českolipský advokát JUDr. Lubomír Činka prezentoval pod hlavičkou Súdne budovy za prvej republiky dobové aj súčasné fotografie súdov, tentoraz z obvodov českých krajských súdov v Prahe, Českých Budějoviciach, Chrudimi, Mladej Boleslavi, Kutnej Hore, Chebe, Jičíne, Českej Lípe, Plzni, Písku, Tábore a Hradci Králové. Predstavil aj súdne budovy z moravských krajských súdov v Brne, Uherskom Hradišti, Moravskej Ostrave a Olomouci, slovenských krajských súdov v Bratislave, Ružomberku, Trenčíne a Prešove, a nakoniec podkarpatskoruského Krajského súdu v Chuste. Predmetom záujmu boli najmä architektonické spracovania návrhov Ing. arch. Bedřicha Bendelmayera, Dr. Jana Rejchla, Ing. Václava Rejchla či Ing. Ladislava Machoňa.

Advokácia a politika za prvej republiky bol názov témy JUDr. Ing. Pavla Sorokáča, MBA. Spomenul vznik Národného výboru československého v roku 1918 aj pôsobenie advokáta Františka Soukupa v ňom. Hovoril o pôsobení člena Národného výboru a neskoršieho tajomníka advokátskej komory Josefa Schieszla, ktorý bol počas prvej republiky ministrom sociálnej starostlivosti, neskôr dlhoročným pracovníkom Kancelárie prezidenta republiky.

Významný slovenský právny historik, košický advokát JUDr. Peter Kerecman, PhD. si za hlavnú osobnosť svojho referátu vybral Ivana Dérera – slovenského advokáta a československého ministra. Patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej advokácie a československej medzivojnovej politiky. Počas prvej republiky vykonával funkciu ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, ministra pre zjednotenie zákonov a organizácie, ministra školstva a národnej osvety aj ministra spravodlivosti. Presadzoval unifikáciu právneho poriadku a celý život obhajoval myšlienku československej jednoty. Bol nezákonne odsúdený a neskôr rehabilitovaný. K smutným okamihom jeho života patrilo väznenie nacistami či komunistami. Svojím životom a prácou prispel k vzniku Československej republiky a stále sa zasadzoval o jej zachovanie.

Tému Stála delegácia advokátskych komôr a československé právnické zjazdy referovala doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. V období Československej republiky v oblasti advokácie na Slovensku významnú úlohu zohrali predovšetkým advokátske komory, Stála delegácia advokátskych komôr československých so sídlom v Prahe, a napokon aj veľké advokátske spolky, napríklad Sväz advokátov na Slovensku, Sdruženie advokátov Slovákov, Spolok advokátskych koncipientov, ale aj vše-právnický spolok Právnická jednota na Slovensku. Významnú úlohu v právnych dejinách, ale aj užšie, v dejinách advokácie, zohrali právnické zjazdy v medzivojnovom Československu. Na nich boli zastúpené hlasy právnikov vyjadrujúce záujmy tvorby a aplikácie práva v novej republike. Tu sa schádzali za účelom informačným a koordinačným advokáti, zástupcovia ministerstiev (predovšetkým spravodlivosti), ale aj unifikácie či ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, zástupcovia verejnej správy, župných úradov, finančných úradov, sudcovia, notári, reprezentanti právnických fakúlt a zahraničné delegácie právnikov. Záujmy advokátov reprezentovali aj advokátske komory a Stála delegácia advokátskych komôr československých so sídlom v Prahe. Právny poriadok Československa v širšom význame sa tvoril za spoluúčasti veľkej reprezentácie právnikov. Doc. Gajdošová oboznámila s chronológiou vývoja zjazdového hnutia v bývalom Československu od roku 1904 až po IV. zjazd československých advokátov v Prahe z roku 1936. Venovala sa aj I. zjazdu slovanských právnikov v Bratislave v roku 1933, kde medzi 1 600 účastníkmi boli aj zástupcovia z Poľskej republiky, Kráľovstva Juhoslávie, Sovietskeho zväzu a Bulharského cárstva. Nevynechala existenciu Stálej delegácie advokátskych komôr od roku 1923, uviedla aj jej návrhy z rokov 1939 a 1946 na poštátnenie advokácie.
Problematiku Lesk a bieda československej advokácie v ČSR alebo postavenie prvorepublikového advokáta a jeho vnímanie v spoločnosti si ako námet vzal bratislavský advokát JUDr. Michal Rampášek. S akým postavením a úlohami vstupovali českí a slovenskí advokáti do prvého spoločného štátu? Akým vývojom prešla advokácia? Ako vnímala advokátov spoločnosť? Venoval sa obdobiu pred rokom 1918 a postaveniu advokátov na českom a slovenskom území Rakúsko-Uhorska. Spomenul zastúpenie Čechov v pomere 45 % v rámci historických krajín a Slovákov len v pomere 8 % v Hornom Uhorsku spomedzi advokátov pri vzniku Česko–Slovenska. Následne prešiel do obdobia prvej republiky, poukázal na vnímanie postavenia advokáta v spoločnosti aj prostredníctvom obrazu advokáta v dobovom filme, literatúre a tlači. Úsmev prítomných vyvolala informácia o prvorepublikovom prieskume, podľa ktorého advokácia predstavovala druhé najneužitočnejšie povolanie po kňazstve. Z oblasti umenia spomenul knihy Jána Jesenského Demokrati či Vladimíra Fajnora Sudca a advokát, ako aj filmy Zlatá Kateřina, Rozkošný příběh či Sváko Ragan, v ktorých vystupovali advokáti.

Advokáti proti totalite – predstavenie projektu bola téma pražského advokáta JUDr. Petra Tomana, LL.M., ktorý avizoval výstavu v pražskej Galérii 17. novembra, pripravovanú k 30. výročiu Nežnej revolúcie. Jej cieľom je vzdať hold advokátom, ktorí sa nebáli ani v ťažkých dobách neslobody stáť na strane práva a spravodlivosti za cenu vlastných problémov. Čestné miesto medzi uvádzanými zástupcami advokátskeho stavu bude mať popravený koncipient Jaroslav Borkovec, v procese s M. Horákovou na dlhoročný trest odňatia slobody odsúdený Jiří Křížek, obhajca z tohto procesu či z kauzy gen. H. Píku Rastislav Váhala, ako aj obhajcovia disidentov Dagmar Burešová, Otakar Motejl či Ján Čarnogurský st. Súčasťou projektu bude okrem výstavy aj nový web advokatiprotitotalite.cz.

V rámci témy Ženská stopa v českej advokácii prezidentka Únie rodinných advokátov JUDr. Daniela Kovářová porovnala situáciu žien v advokácii pred 100 rokmi a teraz. Pripomenula, že ženy sa mohli advokácii venovať vo Švédsko-nórskej únii už v roku 1889, vo Francúzskej republike o rok neskôr a v Ruskej ríši od roku 1909. Naproti tomu na Slovensku prvá advokátka pôsobila až od roku 1925, v Čechách dokonca až od roku 1928. Spomenula aj knihu Srdce a paragraf bývalej národnosocialistickej poslankyne a advokátky Boženy Pátkovej či slovenský film Advokátka z roku 1977 v hlavnej úlohe s Emíliou Vášáryovou.
Lučenecká advokátka Mgr. Viktória Hellenbart zaujala referátom Ľudovít Bazovský a advokáti z rodu Bazovských. Príspevok sledoval účinkovanie advokáta šľachtického pôvodu Dr. Ľudovíta Bazovského. Popri pomerne úspešných advokátskych aktivitách patril kvôli ďalším činnostiam medzi zaujímavé, originálne, miestami až nezaraditeľné postavy politikov, publicistov a verejných predstaviteľov. Cez jeho životný príbeh možno mapovať niekoľko dejinných etáp - narodil sa v Rakúsko-Uhorsku, prežil dve svetové vojny, vznik a zánik medzivojnovej Československej republiky, Viedenskú arbitráž a odstúpenie častí južného Slovenska Maďarsku, obnovenie česko-slovenského štátu a jedno desaťročie komunistického režimu. Nebol však iba svedkom, pozorovateľom a komentátorom diania, ale aj aktérom dôležitých udalostí. Prúdy v roku 1914 charakterizovali osobnostný profil Bazovského rozporuplne, na jednej strane vyzdvihli jeho dobrý rečnícky prejav a to, že všetko pochopí okamžite, nič ho neprekvapí, nič nezarmúti, ničoho sa nezľakne, na druhej strane však tvrdili, že nemá stáleho presvedčenia. Zúčastnil sa na podpise martinskej deklarácie napriek svojmu politickému chameleónstvu a postupnému predprevratovému prechodu od národniarov cez secesionistických „tisícosemstoštyridsaťosmičkárov“ až k socialistom. Kontroverzným sa stal tento prvý poprevratový župan Novohradu aj po I. viedenskej arbitráži, keď pracoval pre horthyovskú vládu v Budapešti. Na druhej strane bol obhajcom národovca Martina Rázusa, ale zastával sa aj Židov počas II. svetovej vojny.
Poslednou prednáškou bolo Povojnové súdenie predvojnových a protektorátnych trestných činov pražského advokáta Mgr. Ing. et Ing. Tomáša Kubíka. Predstavil povojnový retribučný súd s moravskosliezskym zemským viceprezidentom z čias okupácie a hlavnou postavou nacistického režimu na Morave pôsobiacou na poste policajného riaditeľa v Brne - exadvokátom JUDr. Karlom Schwabem. Z 9 bodov obžaloby ho Mimoriadny ľudový súd v Brne v piatich bodoch oslobodil a v štyroch ho odsúdil na trest smrti. Zdôraznená bola aj úloha JUDr. Františka Jandu, ex offo obhajcu obžalovaného. Advokátovi neboli v tejto kazue nikdy vyplatené vyúčtované trovy obhajoby a samotný JUDr. Janda musel po roku 1948 z advokácie „odísť“, v päťdesiatych rokoch skončil ako archivár v odevnom družstve VKUS Brno.

Moderátor JUDr. PhDr. Balík, PhD. všetkých srdečne pozval na XVI. ročník konferencie o histórii advokácie, ktorý sa má uskutočniť v Českej Lípe.

JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA
advokát