XIII. konferencia o histórii advokácie v Českom Krumlove (2016)
V poradí XIII. konferencia o histórii advokácie organizovaná Výborom pre históriu advokácie Českej advokátskej komory sa konala 11. novembra 2016 v Českom Krumlove v historických priestoroch Vysokej školy CEVRO Institut.
Konferenciu otvorili Stanislav Balík a Josef Šíma, rektor VŠ CEVRO Institut, na ktorých nadviazali úvodné slová podpredsedu Českej advokátskej komory a predsedu Výboru pre históriu advokácie Petra Poledníka a podpredsedníčky Slovenskej advokátskej komory Viktórie Hellenbart, ktorá zároveň prezentovala i knihu vydanú Slovenskou advokátskou komorou Ján Eugen Kováč – nekorunovaný kráľ justičného paláca.
Pracovná časť konferencie začala príspevkom tradičného účastníka konferencií o histórii advokácie, brnenského advokáta Lubomír Činka Historické súdne budovy na území mesta České Budějovice a na území súdnych okresov v pôsobnosti Krajského súdu v Českých Budějovicích v období 1850-1949 s prihliadnutím k súčasnej dislokácii. Príspevok najmä vďaka vzácnym dobovým pohľadniciam priblížil účastníkom históriu súdnych budov v regióne (vrátane jednej z najkrajších súdnych budov v Čechách – budovy Okresného súdu Jinřichův Hradec. Na záver príspevku bola prezentovaná i dobová pohľadnica z Právnického plesu z čias 1. ČSR.
Viktória Hellenbart v príspevku Advokát ako vir bonus, dicendi peritus a jeho účinkovanie v súkromných veciach a vo verejnom živote (z diela Advokátsky poriadok od Dr. Lajosa Králika) priblížila postavenie advokáta v čase prijatia uhorského advokátskeho poriadku z roku 1874. Vo svojom preklade zdôraznila etické rozmery advokátskej práce, ktoré sú nemenné a sústredila sa i na požiadavky vyslovené Cicerom vo vzťahu k advokátovi, ktorý musí byť však najmä dobrým človekom, no i obratným rečníkom. Po prednesení príspevku Stanislav Balík zhodnotil, že tento príspevok pohladil jeho srdce advokáta.
Po autorskej prezentácii knihy Petra Tomana a Ondřeja Šebesty: Nestori českej advokácie vydanej v tomto roku Českou advokátskou komorou a obedňajšej prestávke naplnenej neformálnou diskusiou účastníkov nasledovala krátka správa Petra Kerecmana o digitalizácii matričných kníh historickej matriky Slovenskej advokátskej komory s ukážkou, obsahom ktorej bola informácia o tom, že z rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory v záujme ochrany historických matričných kníh bola v roku 2016 realizovaná ich digitalizácia s vytvorením systému vyhľadávania.
Martina Gajdošová v príspevku Z histórie Advokátskej komory v Bratislave pútavo predstavila doteraz zhromaždené poznatky o činnosti bratislavskej advokátskej komory od jej vzniku v roku 1875 až do jej zániku v roku 1948 spolu s niektorými zaujímavými údajmi o jej funkcionároch. Súčasťou bolo i viacero vzácnych dobových pohľadov do ulíc Bratislavy zachytávajúcich pravdepodobné sídla komory počas jej existencie.
Regionálnym dejinám českej advokácie bol venovaný príspevok Karolíny Truhlářovej Advokacie a její představitelé na Českolipsku v letech 1848 – 1938. Predstavila zložité osudy vybraných advokátov v Českej Lípe (Max Kriegelstein, Josef Katzwendl, Erich Weiss a Franz Schmeykal).
Peter Kerecman v príspevku Advokáti Davisti: Daniel Okáli sa na pozadí davistického hnutia zaoberal životnými osudmi ale najmä advokátskym pôsobením básnika a literárneho kritika Daniela Okáliho.
Sudca Okresného súdu Kutná Hora Milan Závurka sa v príspevku Dr. Mořic Hruban - nejen politik, ale také advokát venoval životu Mořica Hrubana (1862 – 1945), jeho politickej ale najmä advokátskej činnosti.
Slovenský advokát Rudolf Manik príspevkom Vodca svetového proletariátu a advokácia nadviazal na svoje vystúpenia na predchádzajúcich konferenciách. Tentokrát sa zaoberal advokátskym pôsobením Vladimíra Iľjiča Lenina, ktorý pôsobil ako koncipient v Samare a St. Peterburgu ale aj porevolučnej úprave a životu sovietskej advokácie do roku 1939.
Konferenciu v neskorých popoludňajších hodinách uzavrel Stanislav Balík, príspevkom Z dějin českého advokátského časopisectví v letech 1899-2007. Nešlo iba o zopakovanie textov známych už z Bulletinu advokácie, poslucháči boli oboznámení i s viacerými novými skutočnosťami a získali tak ucelený obraz o minulosti advokátskeho časopisu, ktorý bol v určitom období i spoločným pre všetkých československých advokátov.
Aj tohtoročná konferencia naplnila očakávania jej účastníkov. Vďaka neúnavnej snahe Stanislava Balíka sa i tento rok už stabilný okruh účastníkov konferencie mohol zísť v príjemnej pracovnej atmosfére, konferencia nepochybne účastníkov obohatila a povzbudila i ich ďalšie aktivity pri skúmaní histórie advokácie.
.
