XI. konferencia o histórii advokácie sa konala 28. 11. 2014 v konferenčnej miestnosti Okresného súdu v Hradci Králové. Konferenciu otvoril jej hlavný organizátor Stanislav Balík, ktorý vyjadril potešenie nad tým, že tradícia konferencií o histórii advokácie sa úspešne rozvíja a vstúpila do svojho druhého desaťročia. Stanislav Balík konferenciu i moderoval.
Účastníkov konferencie privítal v mene Českej advokátskej komory jej podpredseda a predseda Výboru pre históriu advokácie Petr Poledník, osobitne privítal i nás, kolegov zo Slovenska. K privítaniu sa pripojil i Milan Jelinek, regionálny zástupca ČAK pre východočeský región. Viktória Hellenbart, podpredsedníčka Slovenskej advokátskej komory vo svojom úvodnom slove predstavila účastníkom konferencie aktivity Slovenskej advokátskej komory v oblasti histórii advokácie, najmä prebiehajúcu výstavu Advokácia včera a dnes a odovzdala organizátorovi konferencie pre jej účastníkov výtlačky publikácii Advokát Janko Jesenský, spisovateľ a legionár a Nad úkrytom (spomienky košického advokáta dr. Mikuláša Gaška).
Dopoludňajší program konferencie bol venovaný histórii regiónu a osobitne historickým súdnym budovám. Predseda Okresného súdu v Hradci Králové Milan Plhal stručne predstavil budovu okresného súdu, ktorá bola postavená v roku 1786 ako jazdecké kasárne. Na toto privítanie nadväzoval príspevok advokáta v Hradci Králové Jiřího Všetečku venovaný histórii mesta Hradec Králové a jeho architektonickým pamiatkam a príspevok Jána Čiperu (predsedu Krajského súdu v Hradci Králové)pod názvom 80. výročie budovy Krajského súdu v Hradci Králové. Táto budova bola postavená podľa projektu architekta Václava Rejchla (1884 – 1964), ktorý bol odovzdaný 2.6.1932 a slávnostne bola budova otvorená v roku 1934. Na priečelí budovy sú plastiky Práva a Spravodlivosti od Jozefa Bílka. Na jej slávnostnom otvorení sa zúčastnil i vtedajší minister spravodlivosti dr. Ivan Dérer. Príspevok bol doprevádzaný prehliadkou vzácnych dobových fotografií z výstavby budovy. Možno azda doplniť, že budova Krajského súdu v Hradci Králové je veľmi podobná bratislavskému justičnému palácu (výstavba sa začala 29. decembra 1930 podľa projektu slovenských architektov Alexandra Skuteckého a Vojtecha Hollescha).
Hlavným dopoludňajším referátom bol príspevok tradičného účastníka konferencií o histórii advokácie Lubomíra Činku, venovaný tentokrát Historickým súdnym budovám na území súdnych okresov v pôsobnosti bývalého Krajského súdu v Hradci Králové v období 1850 – 1949 s prihliadnutím k súčasnej dislokácii. Referát sprevádzaný množstvom dobových pohľadníc a fotografií, tak ako je to už u tohto referenta zvykom, patril k najzaujímavejším.
Na záver tohto bloku predniesla Viktória Hellenbart príspevok Etické princípy v advokácii pretrvávajú, v ktorom sa zaoberala na pozadí dobovej práce advokáta Lajosa Kralika z konca 19. storočia okrem významu etických pravidiel v advokácii i dôvodmi, pre ktoré v advokácii nemá miesta numerus clausus a je škodlivým, ako aj otázkou, či právna úprava advokátskeho poriadku podporuje advokátsku kolegialitu a či môže mať chudobná krajina bohatých advokátov.
Po obedňajšej prestávke nasledovali ďalšie príspevky:
V poradí prvým bol príspevok Petra Kerecmana venovaný advokátskemu pôsobeniu spisovateľa Ivana Horvátha. Nasledoval príspevok Od právnického vzdelávania k prvým koncipientkám a advokátkam na Slovensku, ktorýmnadviazala Martina Gajdošová na svoj referát z minuloročnej konferencie venovaný právnickému vzdelávaniu žien v časoch 1. ČSR. Tentokrát sa zaoberala prvými advokátkami vo svete, cestou absolventiek práva (prvé ženy promované 1926) do advokácie na Slovensku (prvá žena advokátka 1931), prvými ženami sudkyňami, analýzou charakteristík prvých študentiek práva a rozborom vývoja počtu koncipientiek a advokátok na Slovensku v časoch 1. ČSR. Príťažlivosť referátu zvýraznili portréty prvých žien v advokácii.
Tradičný účastník konferencií o histórii advokácie Martin Rája predniesol referát nazvaný Hmotné zabezpečenie advokátov druhej polovice 19. storočia do zániku Rakúsko –Uhorska, v ktorom sa zaoberal najmä na podklade dedičských spisov majetkovými pomermi advokátov ale aj problémom ich dôchodkového sociálneho poistenia v uvedenom období.
Prakticky zamerané a poučné boli aj príspevky Ivany Cihlářovej: Ako využiť matriky pri bádaní o dejinách advokácie a Jaroslavy Mackovej: K možnostiam využitia historickej matriky ČAK. Ivana Cihlářová sa zaoberala zmenami v právnej úprave matrík v Českej republike (zák. č. 371/2013 Sb.), spočívajúcimi v umožnení voľnejšieho prístupu k údajom v matrikách narodených, sobášených a zomrelých po 100, resp. 75 a 30 rokov od posledného zápisu v matričnej knihe, čo má nepochybne význam aj pre skúmanie dejín advokácie. Jaroslava Macková predstavila historickú matriku ČAK (má zoznamy advokátov a osnovníkov od roku 1865), vysvetlila jej štruktúru a možnosti štúdia v nej a zdôraznila potrebu jej digitalizácie.
Slovenský advokát Rudolf Manik predniesol príspevok Advokáti v zelenom venovaný advokátom – vojakom v generálskych hodnostiach v Československu (Bohuslav Ečer, Jaroslav Procházka, Ivan Trebichalský, Ján Vančura a Eugen Esteržiák). Jakub Drápal sa zaoberal menej známymi okolnosťami Obhajoby K. H. Franka JUDr. Kamillom Reslerom a predstavil aj svoju knihu „Poslušen zákonů sve země a svého stavu. Kamill Resler – obhájce K. H. Franka“, ktorá bola vydaná v roku 2014 s podporou ČAK. Regionálnym dejinám advokácie bol venovaný príspevok Nikoly Formanovej nazvaný História advokácie na Chomutovsku v rokoch 1918 – 1948. Nasledujúci účastník konferencie nemecký advokát Lothar Eck predniesol príspevok Prirodzenoprávna teória Huga Grotia a jej dopad na historický a aktuálny právny vývoj v EÚ. Na záver vystúpil Stanislav Balík, ktorý priblížil život a pôsobenie Pražského advokáta Ferdinanda Tondera (1852 – 1916).
Po skončení pracovnej časti konferencie viacerí najmä zahraniční účastníci konferencie prijali pozvanie Stanislava Balíka na neformálnu večeru, ktorá uzavrela toto tradične príjemné podujatie.
Neostáva než tak ako každoročne pri hodnotení prínosov konferencie vysloviť poďakovanie Stanislavovi Balíkovi ako neúnavnému organizátorovi konferencií o histórii advokácie, za túto jeho záslužnú činnosť. Bez jeho snaženia by súčasný stav skúmania dejín advokácie nemohol byť dosiahnutý..