Medzinárodná konferencia o histórii advokácie

Dňa 30. novembra 2012 historická budova Slovenskej národnej rady privítala vo svojich priestoroch odborníkov na dejiny práva i laikov-nadšencov pri príležitosti slávnostného konania medzinárodnej konferencie o histórii advokácie. Toto podujatie nadväzuje na úspešnú tradíciu, ktorá sa pred ôsmimi rokmi zrodila a formovala v Českej republike. Tentok rok bola konferencia po prvý raz organizovaná na Slovensku v úzkej spolupráci Slovenskej a Českej advokátskej komory. Archív výstupov z uplynulých ročníkov je dôkazom, že česká právnická obec dosiahla na tomto poli značné výsledky, ktoré sú prínosom pre celú stredoeurópsku oblasť. Aj z dôvodu spoločných historických koreňov bolo portfólio pozvaných v roku 2012 rozšírené na kolegov zo susedných krajín a tak konferencia vďaka prítomnosti maďarských, rakúskych a poľských kolegov získala oprávnene prívlastok medzinárodná. 

Bratislava sa nachádza v srdci regiónu krajín s podobnou históriu a géniom loci dýchalo aj miesto podujatia. Historická budova SNR, pôvodne postavená ako kláštor na konci 17. storočia, dlhé roky slúžila pre potreby župného a krajinského zastupiteľstva, až kým sa do jej priestorov nasťahoval Snem Slovenskej republiky a po II. svetovej vojne Slovenská národná rada. Práve na tomto mieste bol dňa 27. apríla 1990 prijatý prvý zákon o slobodnej advokácii a tak si nemožno predstaviť lepšie priestory pre konanie konferencie.

Dejiny advokácie v sebe nesú tri okruhy: dejiny právnych predpisov, ktoré upravujú advokátske právo, dejiny stavu advokátskeho a jeho samosprávy a v neposlednom rade sú to životné osudy tých, ktorí sa advokácii venovali. Konferencia niesla podtitul „Sloboda advokácie v dejinách“ a napriek tematickej rozmanitosti príspevkov sa každý prednášajúci dotkol hĺbky významu slobody ako jednej zo základných hodnôt advokátskeho povolania. Tak ako sa človek rodí slobodný, tak je sloboda a s ňou súvisiaca samospráva podstatou profesie advokáta. Advokácia je slobodná, ale nie je slobodná sama pre seba, sloboda advokácie je dôležitá predovšetkým v záujme klientov.

Úlohy moderátorov podujatia sa výborne zhostili členovia Pracovnej skupiny pre históriu advokácie SAK JUDr. Anton Blaha, CSc. a JUDr. Peter Kerecman, PhD., podpredseda ČAK a predseda Sekce pro dejiny advokacie ČAK JUDr. Petr Poledník a v neposlednom rade JUDr. et PhDr. Stanislav Balík, ktorý stál pri zrode myšlienky organizovať konferencie o dejinách advokácie v Českej republike a svojou prácou na poli histórie inšpiroval rozvoj tejto problematiky aj na Slovensku.

Po otvorení podujatia predsedom SAK JUDr. Hrežďovičom nasledovali pozdravy vzácnych hostí zastupujúcich právnické inštitúcie – JUDr. Oľga Trnková za Najvyšší súd SR, námestník Generálnej prokuratúry JUDr. Ladislav Tichý, dekan PF UK prof. JUDr. Pavol Kubíček, CSc., vedúci ústavu verejného práva PEVŠ doc. JUDr. Peter Polák, PhD., viceprezident Notárskej komory SR JUDr. Miroslav Pavlovič a zástupca Notárskej komory ČR Josef Kawulok. Ako hostia podotkli, napriek rôzne vymedzeným úlohám, všetky právnické povolania spejú k spoločnému cieľu – výkonu spravodlivosti. Funkcia advokáta je nenahraditeľná pre správne fungovanie právneho štátu a dopĺňa úlohy sudcu, prokurátora a notára, pričom všetci zdieľajú rovnakú prípravu na právnických fakultách a vzájomne skladajú mozaiku dejín advokácie.

Ctenými hosťami konferencie boli zástupcovia Českej advokátskej komory. Predseda ČAK JUDr. Martin Vychopeň v príhovore poukázal na výborné vzťahy českých a slovenských kolegov a zdôraznil úlohu pracovných skupín na pôdach advokátskych komôr, ktoré môžu prostredníctvom pohľadu do dejín pomôcť odvrátiť prípadné chyby v budúcnosti. Napriek tomu, že slovenská a česká komora nemajú spoločnú minulosť, keďže existovali osobitne od prijatia prvého federálneho zákona o advokácii, od začiatkov svojho fungovania budovali vzájomné vzťahy a spoluprácu.

JUDr. Poledník vyjadril názor, že hoci je táto historická disciplína na území Českej a Slovenskej republiky nová, jej dôležitosť tkvie v tom, že nám pomáha poznať základy advokátskeho stavu a tak nás vedie k správnym rozhodnutiam - veď na to, aby sme poznali budúcnosť, musíme poznať našu minulosť. Kríza spoločnosti býva dôsledkom mravnej krízy vyplývajúcej z nedostatku úcty voči nemenným a platným hodnotám. Výskum v oblasti histórie je hodný toho, aby sa takéto podujatia posunuli na európsku a svetovú úroveň a aj pohľad do publika bol známkou zvyšujúceho sa záujmu a počtu účastníkov.

Zaujímavý rozmer konferencii dali príhovory a príspevky zahraničných hostí. Predseda maďarskej advokátskej komory Dr. János Bánáti pripomenul, že podobne ako v minulosti aj dnes v rámci EÚ čelíme spoločným problémom a výzvam. Predseda budapeštianskej komory Dr. László Réti upriamil pozornosť na skutočnosť, že advokácia v stredoeurópskom priestore je odrazom vzájomnej identity vyplývajúcej z dedičstva minulosti, ktorej súčasťou je okrem iného aj uhorský Advokátsky poriadok z roku 1874, ktorý si zachoval na oboch územiach platnosť až do povojnového obdobia. Dr. Jenö Horváth, čestný predseda maďarskej advokátskej komory podal úvahu o význame úplnej autonómie advokátskych organizácií v priereze dejín a vyzval prítomných, aby spoločné korene boli základom spolupráce, lebo aj v dnes treba bojovať o zachovanie advokátskych zásad mlčanlivosti, dôvernosti a autonómie nielen po formálnej stránke ale aj v praxi. Komora ako samostatný nedotknuteľný orgán a dôsledne chránená zásada mlčanlivosti sú dva z pilierov právneho štátu. Ewa Stawicka zastupujúca Poľskú advokátsku komoru (Naczelna Rada Adwokacka) zdôraznila význam slobody a samoregulácie v advokátskej profesii a vo svojom príspevku priblížila stručné dejiny advokácie v Poľsku. Pani Stawicka je významnou waršavskou advokátkou a výraznou osobnosťou na poli histórie advokácie. U nás je známa aj vďaka českému prekladu publikácie Příběhy spravedlnosti (Linde Praha, 2003), ktorá formou poviedok približuje súdne procesy s dnes už historickými osobnosťami ako napr. Sokrates, Dostojevsky či Jan Hus. Poľských kolegov zastupoval aj pán Adam Redzik, spoluautor knihy Historia Adwokatury (2012). Dejiny rakúskej advokátskej komory sa podujal pútavým spôsobom spracovať jej podpredseda Dr. Josef Weixelbaum. Dr. Blaha pripomenul, že slovenská advokácia je zaviazaná rakúskym advokátom, ktorí zohrali dôležitú poradnú úlohu pri zrode nového zákona o nezávislej advokácii.  Snahou organizátorov bolo prizvať i predstaviteľov advokácie na Ukrajine, s ktorou nás takisto viaže spoločná minulosť, ale bohužiaľ sa napriek prijatiu pozvania napokon ukrajinskí kolegovia nemohli konferencie zúčastniť.    

V úvodnom príspevku JUDr. Blaha (advokát, SAK) priblížil okolnosti vzniku Slovenskej advokátskej komory a prijatia prvého slobodného zákona o advokácii. Proces jeho prijatia bol nielen dielom novembra 1989, ale aj neutíchajúceho úsilia advokátov, v ktorých dlho rezonovala túžba po zmene a po advokácii založenej na nových princípoch. Rovnako bol zákon odrazom skúseností z minulosti a osudov advokátov trpiacich pre zachovávanie pravých hodnôt advokácie. Ich životné príbehy svedčia o pravdivosti výroku „ľahšie je za advokáta vyštudovať, ale ťažšie je túto prácu vykonávať“ (M.Ghándí). Advokáti boli aj pred novembrom 1989 zložkou právneho systému, ktorá poukazovala na porušovanie zákonnosti režimu a domáhala sa nápravy tohto stavu, za čo boli predmetom rôznych postihov. Kto si nedokáže zapamätať minulosť je odsúdený k tomu, aby ju znova prežil. Prijatie zákona bolo výrazným pokrokom v dejinách advokácie.

Zopár kamienkov do mozaiky histórie advokácie na Slovensku v 1. polovici 20. storočia pridala prodekanka právnickej fakulty Trnavskej univerzity JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. Výrazným medzníkom v danom období bol vznik samostatnej ČSR, ktorý priniesol ústavnopolitické zmeny zasahujúce aj do výkonu advokácie. Reglementovanie organizácie slobodných povolaní tvorilo súčasť vtedajšej právnej úpravy a tomu zodpovedala aj obrana samosprávy. Z výskumu však vyplýva, že medzi štátom a advokátskym stavom fungoval živý dialóg a situáciu nemožno porovnávať so stavom po roku 1948.

JUDr. et PhDr. Stanislav Balík (sudca Ústavného súdu ČR) podal obraz vývoja advokátskych komôr v českých krajinách v rokoch 1848 – 1918. V tom čase vedúcu úlohu plnila advokátska komora vo Viedni, advokátske komory v Čechách existovali vo forme provinčných špecializovaných spolkov a ich agendu tvoril len dohľad nad advokátskymi koncipientmi. Ročne na komoru prichádzalo okolo 3000 listov. Komora nemala svoj majetok a tak rokovanie vedenia prebiehalo na rôznych miestach. Až na prelome storočia možno hovoriť o profesionalizácii komory. V českých krajinách vládla jazyková polarizácia a advokáti sa delili na nemecky a česky hovoriacich. Českí advokáti však založili spolok a časopis, čím sa snažili získať postavenie na komorách, kde dominovali nemeckí advokáti.  V roku 1904 polarizáciu vystriedala jazyková parita, čo svedčí o úspechu českej obce – jedna z dvoch najdôležitejších funkcií musela byť vždy zastúpená osobou českej národnosti. Ďalším prejavom profesionalizácie bolo vydávanie vestníka v dvojjazyčnej mutácii.

Ešte hlbšie do minulosti načrela Prof. PhDr. Marie Bláhová, DrSc. (Filozofická fakulta, Karlova univerzita), ktorá zamerala obsah príspevku na postavenie advokátov v českých krajinách v stredoveku. Advocatus v úlohe rečníka vystupoval na súde od 13. storočia, avšak jeho postavenie nebolo unifikované, menilo sa podľa typu súdu (mestský alebo zemský), oblasti a v tom čase sa výrazne líšilo aj pôsobenie v cirkevnom a svetskom prostredí. Na cirkevnom súde musel advokát napr. zložiť prísahu, že nebude vedome obhajovať protiprávne veci. Vdovy a siroty mali nárok na zástupcu ex offo, zdôrazňovalo sa právo šľachticov na sebaobhajobu a osoby obvinené z tých najťažších činov si nie vždy „zaslúžili“ obhajcu. Už v 13. storočí dôležitú úlohu zohrávala advokátska etika a pramene svedčia o tom, že advokáta často zlákala protistrana na vyšší honorár.

Zaujímavým vkladom do programu konferencie bol pútavý príspevok JUDr. Kerecmana (advokát, SAK) o živote básnika a advokáta v jednej osobe - Pavla Országha Hviezdoslava. Hviezdoslav si pedantne viedol spisy a pramene svedčia o tom, že sa venoval celej škále právnych vecí – spory o držbu, exekúciu, pokuty, otázky dlhu, určenie výživného či ublíženie na tele.  Už v čase svojich štúdií napísal verš „Príď čím skôr kráľovstvo práva – príď spravodlivosť, ktorá neskonáva“. Pre advokáciu mal vyhradený deň, večer sa z neho stával básnik. Takmer 30-ročná prax sa odzrkadlila aj v známych umeleckých dielach Hviezdoslava akými sú Hájnikova žena, kde zobrazuje priebeh trestného konania, alebo báseň Bútora a Čútora, v ktorej popisuje susedský spor.

Historické súdne budovy v okruhu pôsobnosti Krajského súdu v Bratislave priblížil JUDr. Ľubomír Činka (advokát, ČAK) prostredníctvom pôsobivej zbierky súčasných fotografií a dobových pohľadníc, na ktorých ilustroval vývoj súdnych budov v Galante, Malackách, Myjave, Pezinku, Senici, Skalici, Dunajskej strede, Šamoríne a Trnave.  JUDr. Činka je členom Českej advokátskej komory a patrí mu vďaka za mapovanie histórie aj na území Slovenska.

JUDr. Rudolf Manik, PhD. (advokát, SAK) sa podrobne zameral na postavenie židovských advokátov na Slovensku v priereze 20. storočia. Časť inteligencie vyznávajúca židovskú vieru tvorila nezastupiteľné miesto medzi slobodnými povolaniami Rakúsko-Uhorska, ich postavenie začalo podliehať obmedzeniam po vzniku druhej ČSR a tragické udalosti druhej svetovej vojny nech slúžia ako to najvážnejšie varovanie pre budúcnosť. Aj advokácia bola poznačená históriou a na začiatku druhej polovice 20. storočia sa ocitla v žalostnom stave. Dúfajme, že táto história sa nebude nikdy opakovať. JUDr. Manik svojím výskumom prispel aj k zozbieraniu biografií košických advokátov židovského vyznania.  

Doc. PhDr. Jiří Šouša, CSc. (Filozofická fakulta, Karlova univerzita) publiku predstavil zaujímavú tému - advokáti a juristi ako podnikateľská elita v českých krajinách v prvej polovici 20. storočia.  Predmetom príspevku boli českí právnici, ktorí aspoň časť svojho profesijného života strávili vo sfére bankovníctva. Boli dynamickým prvkom rozvoja a prosperity, mali znalosť finančného práva. Formálne i neformálne pôsobenie advokátov v tejto oblasti bolo veľmi výrazné a napomáhalo bankám udržať si popredné miesto v hospodárskom a následne aj politickom živote spoločnosti.

Odborný program konferencie ukončil svojím príspevkom JUDr. Petr Poledník, ktorý priniesol účastníkom zamyslenie nad hrobmi advokátov na brnianskom ústrednom cintoríne.

Advokáti boli v minulosti významnými príslušníkmi občianskej spoločnosti, venovali sa aktívne politike, boli mecenášmi kultúry, významní národovci, boli tvorcovia ústav. Je noblesa advokácie hudbou zašlých čias? Slovami doktora Stanislava Balíka, životné osudy advokátov z dejín nech sú inšpiráciou, nech predstavitelia advokátskeho povolania vedia, že by mali byť slušnými ľuďmi, ktorí stoja na strane ochrany ľudských práv a nech sa história advokácie ďalej pestuje ako vedný odbor a napomáha tomu, aby advokácia bola skutočne noblesným povolaním akým bola v druhej polovici 19. a v tej prvej polovici 20. storočia. V citáte „história je učiteľkou života“ je neutíchajúca pravda. S uspokojením možno konštatovať, že fond literatúry zameranej na dejiny právnických povolaní sa rozširuje – príkladom je kniha Notárstvo na Slovensku z pera martinského notára JUDr. Mariána Mikla, ktorú začiatkom roka vydá Notárska komora, či publikácia História advokácie na Slovensku od autorskej dvojice JUDr. Kerecman a JUDr. Manik.

Sprievodným podujatím konferencie bolo premietanie filmu Advokátka (1977) v priestoroch Slovenskej advokátskej komory. Aj kinematografia je vďačným zdrojom poznatkov. Film prítomným účastníkom oživil spomienky na dobové reálie čias, v ktorých vznikol, a pripomenul podmienky výkonu advokácie v období 70. rokov minulého storočia.

Konferencia o histórii advokácie každým ročníkom otvára a objavuje nové horizonty dejín právnických povolaní. Veríme, že aj tento netradičný medzinárodný formát konferencie konanej na Slovensku prispel do archívu akademického výskumu a zároveň bol potvrdením dobrých vzťahov susedských komôr, ktoré možno budovať aj pomocou integrujúcej témy akou je história advokácie. Veľká vďaka patrí všetkým cteným prednášateľom, ktorý venovali svoj čas a úsilie na prípravu obohacujúcich referátov, a účastníkom za ich pozornosť a prejavený záujem.

Už teraz sa môžeme tešiť na ďalší ročník konferencie, ktorá sa v roku 2013 vráti na pôdu Českej republiky.

Mgr. Chládeková