VIII. Konferencia o histórii advokácie (2011)

Tak ako každoročne, aj v roku 2011, zorganizoval Výbor pre históriu advokácie Českej advokátskej komory a Společnosť pre historii advokacie, Konferenciu o histórii advokácie. Tohoročný už VIII. ročník konferencie sa konal 30. novembra 2011 v Brne v priestoroch hotela Continental.
               
Konferenciu otvoril jej organizátor Stanislav Balík v prítomnosti takmer šiestich desiatok účastníkov najmä z radov advokátov (tradične napr. pána Ľubomíra Činku z Brna), notárov, sudcov (pani Vlasta Formánková, sudkyňa Ústavného súdu Českej republiky, pán Jiří Nykodím, sudca Ústavného súdu Českej republiky, či pán Milan Závůrka, sudca Okresného súdu v Kutnej Hore alebo pán Jozef Kramář, predseda Okresného súdu vo Vsetíne), významných predstaviteľov právnej teórie a histórie (prof. Vojáček, prof. Hlaváček). Prítomní boli aj ďaĺší každoroční účastníci konferencií (napr. pán Pavel Sorokáč, či pán Vojtech Lažanský) ale aj absolventi právnických fakúlt (spravidla diplomanti na témy z histórie advokácie, napr. pán Jan Opatrný).  Na tohtoročnej Konferencii sa zúčastnili spomedzi členov Komisie pre históriu advokácie Slovenskej advokátskej komory aj pani Martina Gajdošová, pán Jozef Kollárik a za Slovenskú advokátsku komoru aj pani Nadežda Ondrišová. Účastníkov konferencie v mene Českej advokátskej komory v úvode konferencie privítal jej podpredseda Petr Poledník. V priebehu konferencie bola prezentovaná kniha „História advokácie na Slovensku“ a prebehlo i predstavenie druhého vydania knihy j. Nuhlíčka „Verejní notári v českých mestách až do husitskej revolúcie“, ktoré pripravil prof. Hlaváček.

Predpoludňajší program otvoril príspevok Advokát Janko Jesenský a advokáti v jeho diele (Peter Kerecman) venovaný tejto významnej slovenskej literárnej osobnosti so zameraním na vlastnú koncipientskú a advokátsku prax dr. Jesenského a postavy advokátov a koncipientov vystupujúcich v jeho románoch a poviedkách.

Nasledoval príspevok Filipa Komárka venovaný Moravským zemským advokátom v 17. storočí, ktorého obsahom bol popis ich postavenia daného tým, že boli oprávnení zastupovať pred Zemskými súdmi a ako takí tvorili uzavretú skupinu obmedzenú početným cenzom (mohlo ich byť maximálne 12), čo viedlo k nárastu ich spoločenského vplyvu (boli nazývaní i „šľachta talárov“).

Dopoludňajší program uzavrel Martin Rája (FF MU Brno) s jedným z najpozoruhodnejších príspevkov konferencie pod názvom Ako bývali advokáti v 19. storočí. Referent na základe mimoriadne podrobnej znalosti majetkových a bytových pomerov moravských advokátov (čerpaných napr. aj z údajov zozbieraných pri štátom organizovaných sčítaní obyvateľstva), ktoré i verne štatisticky spracoval, oživil prítomným pohľady do bytov a domov advokátov na prelome 19. a 20. storočia. Jednou z identifikovaných tendencií v zmenách životného štýlu advokátov tohto obdobia bol ich postupný prechod z historických centier miest „za hradby“ do nimi novopostavených moderných objektov spĺňajúcich nové životné štandardy. Autor sa zaoberal celým spektrom spôsobov bývania advokátov – od bývania advokátov v rozľahlých vlastných objektoch spojených aj s kanceláriámi cez ich bývanie v malých jednoizbových bytoch, v ktorých mali aj kanceláriu až po advokátov pôsobiacich a žijúcich v priestoroch prenajatých. Kontrastom k prevažne nadštandartnému životnému štýlu advokátov tohto obdobia bol obsah poznámky jedného z diskutujúcich pripomínajúci panelákové byty, v ktorých prevažne žili advokáti pred vznikom slobodnej advokácie v roku 1990.

Počas prestávky účastníci konferencie neformálne diskutovali o jednotlivých prednesených i očakávaných príspevkoch ako aj o zámere prípravy budúcoročnej Konferencie na Slovensku.

Popoludňajśí program (spolu 7 príspevkov) otvoril brnenský advokát Ľubomír Činka. V príspevku Súdne budovy na území bývalých krajských súdov v Brne a Kutnej Hore predstavil účastníkom konferencie slovom aj bohatým dobovým (aj súčasným) obrazovým materiálom budovy, v ktorých v minulosti sídlili súdy v obvodoch týchto krajských súdov (14 súdov v obvode Krajského súdu Kutna hora a 17 v obvode Krajského súdu v Brne) ale aj počty na nich pôsobiacich sudcov (v roku 1935). Tento príspevok zožal zaslúžený potlesk prítomných aj s ohľadom na unikátnosť prezentovaných dobových pohľadníc súdnych budov.

Ďalší tradičný účastník konferencii o histórii advokácii Milan Závůrka predniesol príspevok Advokát a verejný notár, ktorý bol venovaný obom týmto inštitúciám slovenského, resp. pôvodne uhorského práva, časoch 1. ČSR. Začiatok prípevku ponúkol krátky prierez históriou inštitútu notára a jeho jadro bolo venované popisu rozsahu činnosti obecného notára. Tento bol osobou oprávnenou spisovať aj súkromné listiny, pôsobil v určenom obvode zhodnom s obvodom matričným (teda takmer v každej väčšej obci). Svojou činnosťou často konkuroval advokátom, čo našlo vyjadrenie aj v dobovej tlači. Inštitút bol upravený v zák.čl. XXII/1886, zák.čl. LX/1913 a najmä v zák.č. 211/1920 Sb. zák a nař.

Nasledoval príspevok Rudolfa Manika venovaný procesu s Miladou Horákovou a osudom jeho aktérov, ktorí v čase konania procesu alebo predtým pôsobili v advokácii - Tragédia advokátov na pozadí procesu s dierektóriom československého odboja. Advokátom bol jeden z obžalovaných (dr. Křížek), ďalší obžalovaný bol bývalým advokátskym koncipientom (dr. Pecl). V advokácii pôsobil pred procesom aj prokurátor dr. Vieska, advokáti boli medzi svedkami a bývalým advokátom bol aj predseda Štátneho súdu (dr. Hugo Richter). Osobitná pozornosť v referáte bola venovaná aj práci obhajcov v procese (napr. advokáti dr. Martin, dr. Neumann, dr. Bartoš).

Pútavým bol príspevok Jozefa Kramářa pod názvom Valašskomeziříčsky advokát JUDr. Alois Mikyška – jeho vzostup a pád. Referujúcipredstavil účastníkom konferencie plasticky osobu dr. Mikyšku, advokáta, mešťanostu, aktívneho občana a ľudomila, ktorého osud bol spojený s pádom lokálneho peňažného ústavu, vyslovením podozrení v tejto súvislosti na jeho adresu, pričom však napriek všetkému nesporne dominuje jeho osobnosti zásluha na rozvoji regiónu, v ktorom pôsobil. Príspevok spracovaný mimoriadne kultivovaným štýlom obsahujúci množstvo pozoruhodných informácii o dr. Mikyškovi vzbudil zrejme medzi prítomnými najväčšíu pozornosť spomedzi všetkých príspevkov.

Téme regionálnych dejín advokácie sa venoval Jan Opatrný v referáte pod názvom Advokáti na Kráľovských Vinohradoch a vo Vršoviciach v rokoch 1918 – 1938. Blok venovaný  regionálným dejinám pokračoval  príspevkom Ondřeja Pecháčka pod názvom JUDr. Jindřich Štemberka (1867 – 1926) – advokát, básnik, vlastnenec a milovník Orlických hôr.

Pracovnú časť konferencie v neskorých popoludňajśích hodinách  zakončil jej hlavný organizátor Stanislav Balík Úvahou o ďalších smeroch bádania o histórii advokácie a právnických profesií.

Konferencia pokračovala neformálnou časťou - Predvianočným koncertom bez (R)ryby organizovaným Českou advokátskou komorou pre advokátov, advokátskych koncipientov a všetkých priaznivcov dobrej hudby v Konvente Milosredných bratov, na ktorom odzneli diela G. W. Händla, R. Wagnera, G. Donnizettiho, či Bohuslava Martinů.

Každoročné novembrové Konferencie o histórii advokácie sú tradične príjemným a milým stretnutím priateľov motivovaným snahou povzbudiť v advokátoch záujem o históriu ich povolania a hrdosť na tradície, ktorými toto povolanie oplýva. Nečudo, že účastníci konferencie sa lúčili slovami: dovidenia o rok na Slovensku.