VII. Konferencia o histórii advokácie (2010)

Tak ako každoročne, aj v roku 2010, zorganizoval Výbor pre históriu advokácie Českej advokátskej komory a Společnosť pre historii advokacie so sídlom v Prahe, Konferenciu o histórii advokácie. VII. ročník konferencie sa konal 26. novembra 2010 na zámku Lažanských v Chyši.

Konferenciu otvoril v reprezentačnej sále zámku jej organizátor Stanislav Balík v prítomnosti takmer štyroch desiatok účastníkov najmä z radov advokátov (tradične napr. pána Ľubomíra Činku z Brna, či pána Michala Hráského z Prahy s manželkami), sudcov (pani Vlasta Formánková, sudkyňa Ústavného súdu Českej republiky, pani Alena Novotná, či pán Milan Závůrka) ale aj absolventov právnických fakúlt (spravidla diplomantov na témy z histórii advokácie) a študentov (napr. zo Slovákov Peter Ďuriš). Hostiteľ konferencie a majiteľ zámku Vladimír Lažanský srdečne privítal účastníkov a počas prehliadky zámku im pútavo prezentoval aj jeho históriu, ktorá sa začína v roku 1169. Zámok v Chyši bol sídlom rodu Lažanských od roku 1756, pôsobil na ňom ako vychovávateľ aj Karel Čapek a po tom, čo bol zdevastovaný v období socializmu a neskôr rodinou Lažanských odkúpený späť, začala sa jeho strastiplná rekonštrukcia, ktorej výsledkom je dnešná nádherná podoba zámku prístupného verejnosti. Účastníkov konferencie v mene Českej advokátskej komory v úvode konferencie privítal jej podpredseda Petr Poledník. V priebehu konferencie zástupca Slovenskej advokátskej komory pozdravil konferenciu menom predsedníctva Slovenskej advokátskej komory a oboznámil účastníkov so zriadením Komisie pre dejiny slovenskej advokácie PSAK v septembri 2010.

Prvý (zo spolu jedenástich referátov, ktoré na konferencii odzneli) predniesol v prvej časti konferencie tematicky venovanej Advokácii a justícii vo väzbe k miestu konferencie advokátsky koncipient Vojtech Lažanský pod názvom Cába z Chýš a ze Špecberku. V referáte pútavo popísal osudy tohto advokáta žijúceho na prelome 16. a 17. storočia, ktoré zhromaždil na základe dochovaných torzovitých prameňov. Brnenský advokát Ľubomír Činka v príspevku Súdne budovy v priľahlom okolí predstavil účastníkom konferencie slovom aj obrazom budovy, v ktorých v minulosti sídlili súdy v celom obvode príslušného krajského súdu (vrátane neďalekého mestečka Žlutice, kde boli účastníci konferencie ubytovaní). Tento príspevok vzbudil u prítomných mimoriadny záujem aj s ohľadom na množstvo a kvalitu prezentovaného grafického materiálu.

Druhý tematický celok konferencie tvorili príspevky venované advokácii v dobách temných. Antonín Fűrst vystúpil s príspevkom Advokáti v Tretej ríši zaoberajúci sa advokáciou v dobách nacizmu. Sudkyňa Alena Rundová predstavila tému svojej dizertačnej práce v príspevku Pojatie obhajoby v procesoch s nacistami. Venovala sa Norimberskému procesu (odsúdeniu Alfreda Jodla), ale aj procesu s Miladou Horákou. Účastníci zo Slovenska predniesli príspevky Povojnové exponovanie sa advokátov v ČSR (Rudolf Manik) venovaný advokátom Eduardovi Frišovi, Júliusovi Bránikovi, Jozefovi Kyselému a Adolfovi Procházkovi a Banskobystrický proces (Peter Kerecman) zaoberajúci sa životom advokátov Andreja Halašu, Matúša Dulu, Svetozára Hurbana (Vajanského), ich odsúdením v Banskej Bystrici v roku 1900 a výkonom trestu odňatia slobody.

V treťom tematickom okruhu venovanom osobnostiam a regionálnym dejinám bol prečítaný ako prvý príspevok Marty Ehlovej venovaný Jánovi z Jesenice ako právnikovi, politikovi a priateľovi Jána Husa. Tento advokát pôsobiaci v prvej polovici 15. storočia bol okrem iného poradcom Jána Husa v Kostnickom procese. Tomáš Plíhal predstavil advokátov zo Semilska činných v rokoch 1868 – 1948. Pavel Sorokáč v čase diskusií o novoprijatej právnej úprave talárov pre advokátov v Českej republike v príspevku Pár slov k úradnému rúchu advokáta komparoval historické aj zahraničné právne úpravy dotýkajúce sa práva alebo povinnosti advokáta nosiť talár, resp. advokátskych komôr túto otázku upraviť.

S jedným z najzaujímavejších príspevkov na konferenciu pricestoval z Kutnej Hory sudca Milan Závůrka. Jeho príspevok (prednesený na jednej strane s náležitou historickou presnosťou a na druhej so sympatickou dávkou humoru) mal názov Generál Jaroslav Kunz – žalobca aj obhajca. Tento príspevok na pozadí života právnika Jaroslava Kunza (nar. 1869), ktorý pôsobil ako audítor na rakúskom vojenskom súde vo Viedni, popísal okolnosti, za ktorých vzniklo právo advokátov obhajovať pred rakúskymi vojenskými súdmi (ešte na prelome 19. a 20. storočia bol prístup advokátov na rakúske vojenské súdy vylúčený; do tohto času bolo totiž úlohou audítora vojenského súdu nie len vec vyšetriť, obvineného obžalovať, ale paradoxne zároveň aj garantovať dodržanie jeho procesných práv v procese, teda plniť aj úlohy obhajcu). Jaroslav Kunz mal takúto úlohu aj v procese proti istému npor. Hoffmanovi, obžalovanému zo skutku, ktorý spočíval v pokuse o otravu všetkých dôstojníkov generálneho štábu čokoládovými bonbónmi zaslanými im poštou (jeden dôstojník bonbón skonzumoval a zomrel, ostatní ich nezjedli). Hoci bol v konaní odsúdený na trest smrti (neskôr bol omilostený), jeho prípad vyvolal taký záujem verejnosti o vojenské trestné súdnictvo, že pod jej tlakom bol prijatý zák.č.131/1912 Ř.z. o vojenskom trestnom poriadku, ktorý umožnil účasť obhajcov v takomto konaní od 1. januára 1913.

Pracovná časť konferencie bola ukončená po prednesení posledného príspevku Stanislavom Balíkom venovaným Najnovšej českej beletristickej tvorbe o advokátoch (Arnošt Lustig, Václav Král, Petr Ritter a Zdeněk Štastný) a krátkej diskusii až neskoro večer.

Konferencia pokračovala neformálnou časťou – spoločenským večerom v blízkom zrekonštruovanom Zámockom pivovare rodiny Lažanských. Účastníci konferencie mali takto priestor diskutovať nie len o prednesených referátoch ale aj o budúcich zámeroch. S veľkým záujmom sa stretla myšlienka vyslovená v diskusiách, aby sa Slovenská advokátska komora a jej novozriadená Komisia pre dejiny advokácie pokúsila zorganizovať v budúcnosti (v roku 2012) konferenciu na Slovensku. Predseda Komisie pre históriu advokácie Českej advokátskej komory JUDr. Petr Poledník zároveň navrhol, aby sa po personálnom obsadení Komisie pre dejiny advokácie Slovenskej advokátskej komory uskutočnilo prvé spoločné zasadnutie týchto komisií oboch advokátskych komôr (v Brne).

VII. konferencia o histórii advokácie prevýšila očakávania jej účastníkov nie len svojim obsahom ale aj vďaka príjemnému prostrediu a pohostinnosti majiteľa zámku, v ktorom sa konala. Pri lúčení s mestečkom Chyše vyslovili účastníci konferencie nie len poďakovanie organizátorom konferencie (tradične najmä Stanislavovi Balíkovi), ale deklarovali aj záujem zúčastniť sa budúcej konferencie o histórii advokácie v roku 2012. Konferencie o histórii advokácie sa už totiž stali pre ich účastníkov trvalou súčasťou každoročnej jesene, neodmysliteľným stretnutím priateľov, ktorých spája rovnaký záujem – priblížiť všetkým advokátom históriu ich povolania, na ktorú môžu byť právom hrdí tak v Čechách ako aj na Slovensku.